Marec je mesiacom, kedy v arktických oblastiach vrcholí sezóna ľadovcov. Prevládajú mrazivé dni s nedostatkom slnka. Vtedy dosahuje množstvo morského ľadu svoje maximum a od konca marca postupne klesá. Najmenej ho je v septembri. Tento rok však bol jeho objem na historickom maxime. Téme sa venoval aj Denník N.
Národné stredisko pre údaje o snehu a ľade (NSIDC) v Spojených štátoch zverejnilo údaje, z ktorých vyplýva, že vo februári tohto roka zaberal morský ľad v Antarktíde plochu 14,61 milióna km2. To je o približne 690-tisíc km2 menej, než sú výsledky meraní z rokov 1981 až 2010. Od začiatku týchto meraní pomocou satelitov sa plocha ľadu znížila o 1,84 milióna kilometrov štvorcových.
Tohtoročný február priniesol nad Severný ľadový oceán nezvyčajne teplý vzduch. Kým bežne tu bývajú mrazivé teploty, v roku 2024 bola miestami teplota vzduchu až o desať stupňov nad priemerom.
Zvyšujú sa aj teploty vody. Najvyššiu priemernú povrchovú teplotu od začiatku meraní v roku 1981 mal oceán 10. marca 2024, kedy bolo nameraných 21,22 °C. Tento údaj je dôležitý, pretože teplota Atlantického oceánu ovplyvňuje meteorologické procesy, spomenúť môžeme jav El Niño, a teda aj klímu na celej planéte.
Množstvo ľadu v arktických oblastiach ovplyvňuje aj to, aká je zima na Slovensku. Ak sa vytvorí málo arktického vzduch, je vysoká pravdepodobnosť, že mrazivý vzduch nestihne preniknúť do strednej Európy, takže na dni s teplotami pod bodom mrazu môžeme zabudnúť. Ak si zaspomíname na tohtoročnú zimu, môžeme dať vedcom za pravdu.
V niektorých miestach južného Slovenska dokonca nebol ani jeden ľadový deň, teda deň, kedy maximálna teplota vzduchu je nižšia než 0,1 °C. Priemerná teplota počas tejto zimy na Slovensku bola +2,2 °C, pričom tohtoročný február bol dokonca najteplejším v histórii meteorologických meraní. Celkovo bolo snehu málo.
Ak sa nezmení správanie ľudstva a neznížia sa emisie, ktoré ohrozujú životné prostredie, môže sa stať, že plocha arktického ľadu sa v budúcnosti výrazne zmenší. To negatívne ovplyvní klímu na Zemi a bude mať významný vplyv nielen na arktické živočíchy, ktoré ľad potrebujú na svoje prežitie, ale aj celý prírodný ekosystém, čo zároveň ovplyvní počasie.
Nádej na zlepšeniu tu stále je, stačí v budúcnosti znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére Zeme. Dobrou správou je aj zistenie, že morský arktický ľad dorastá rýchlejšie než pevninský a ak sa atmosféra ochladí, môže sa jeho objem opäť zvýšiť.
