Krátko po svojom opätovnom nástupe do funkcie, podpísal staronový prezident Donald Trump exekutívny príkaz na odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody.
Tento krok opakuje jeho rozhodnutie z roku 2017, keď USA prvýkrát vystúpili z tejto dohody. Parížska dohoda, prijatá v roku 2015, má za cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 až 2 stupňov Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Spojené štáty, ako druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov na svete, zohrávajú v globálnom úsilí o zmiernenie klimatických zmien kľúčovú úlohu.
Trump ide proti prúdu
Trumpovo rozhodnutie prichádza v čase, keď svet čelí nárastu klimatických katastrof, ako sú rozsiahle požiare v Los Angeles, a po roku, ktorý bol označený za najteplejší v histórii.
Kritici tvrdia, že tento krok oslabuje medzinárodné snahy v boji proti klimatickým zmenám a môže „inšpirovať“ ďalšie krajiny k zníženiu svojich environmentálnych záväzkov. Napriek Trumpovmu rozhodnutiu sa niektoré americké štáty, mestá a podniky rozhodli pokračovať v plnení klimatických cieľov.
Okrem odstúpenia od Parížskej dohody Trump vyhlásil “národnú energetickú núdzu” a podpísal sériu exekutívnych príkazov na podporu rozvoja fosílnych palív, zrušenie regulácií pre ropný a plynárenský sektor a zastavenie podpory pre čistú energiu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Takto vyzerá 3D tlačená biobatéria z húb
- Bezpečnosť na najväčšom svetovom zhromaždení bude kontrolovať umelá inteligencia
- TIP na FILM – Minimalism: Prečo vlastniť menej, znamená žiť lepšie?
Zvýšenie globálnych emisií
Pod Trumpovou administratívou sa očakáva nárast investícií do fosílnych palív, ako je ropa, uhlie a zemný plyn. To môže viesť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov nielen v USA, ale aj globálne, keďže lacnejšie fosílne palivá môžu ovplyvniť trh a sprístupniť ich iným krajinám. Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody môže mať vážne dôsledky na celosvetové úsilie v boji proti klimatickým zmenám.
