Za dlhodobým trendom otepľovania je bez akýchkoľvek pochybností ľudská činnosť. Medzi hlavných vinníkov patrí spaľovanie fosílnych palív, pri ktorom sa do ovzdušia uvoľňujú plyny, ako oxid uhličitý. Ten je podľa vedcov zodpovedný za veľkú časť tepla.
Svoj podiel, aj keď približne iba 0,2 °C, má aj prírodný jav otepľovania známy ako El Niño. Od druhej polovice minulého roka, od nástupu El Niño, začali globálne priemerné teploty vzduchu prekračovať 1,5 °C takmer denne, a pokračujú aj v roku 2024.
Očakáva sa, že o niekoľko mesiacov jeho účinok zoslabne, čo by malo pomôcť zastabilizovať globálnu teplotu možno aj späť pod hranicu 1,5 °C.
Tento prírodný jav sa každoročne opakuje, no najvyšší podiel na náraste teploty má stále ľudská činnosť. Pri súčasnej miere emisií sa cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 °C vzďaľuje. Dopady klimatických zmien vidíme po celom svete. Hlásené boli povodne, suchá, horúčavy aj lesné požiare.
Odborníci bijú na poplach, zdvihnutý prst už nestačí. V období od februára 2023 do januára 2024 dosiahlo podľa služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus oteplenie 1,52 °C.
Nasledujúci graf zverejnený na webe BBC ukazuje, ako je to v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Svetoví lídri sa už v roku 2015 na parížskej konferencii zaviazali obmedziť dlhodobý nárast teploty. Aby sa zabránilo najškodlivejším vplyvom, bola úroveň 1,5 °C stanovená ako kľúčová.
Opatrenia na zníženie emisií uhlíka stále môžu spomaliť otepľovanie. Preto je dôležité, aby táto úloha bola pre vlády prioritou. Mnohí politici sú však “krátkozrakí” a kľúčové ciele odsúvajú na neskoršie.
Otepľuje sa nielen vzduch, ale aj oceány. Aj tu bol zaznamenaný klimatický rekord 21,05 °C. Už začiatkom februára 2024 bola priemerná teplota vody vyššia než v najteplejšom období minulého roka.
Vedecké skupiny sa nie vždy zhodujú na tom, o koľko sa teploty zvýšili, no všetky tímy varujú, že svet je v najteplejšom období od začiatku merania pomocou moderných metód. A pravdepodobne ešte oveľa dlhšie.
Prečo je bod 1,5 °C taký dôležitý? Pol stupňa navyše, teda 2 °C výrazne zvyšuje riziko prekročenia tzv. bodov zlomu. Po dosiahnutí tejto hodnoty by mohlo prísť k nezvratným zmenám v prírode, vyhynutiu niektorých živočíšnych druhov a katastrofickému nárastu hladín morí a oceánov.
Svet urobil za posledné roky pokrok, vidíme rozmáhajúce sa zelené technológie, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje a elektrické vozidlá. To pomohlo znížiť pravdepodobnosť katastrofického scenára o otepľovaní o 4 °C v tomto storočí.
Za mimoriadne kľúčové sa považuje zredukovať v tomto desaťročí emisie na polovicu. Pozitívne vyznieva aj teória, že globálne otepľovanie sa zastaví pri dosiahnutí nulových emisií uhlíka. Ukazuje sa, že sme na správnej ceste. Stačí nepodceňovať situáciu, priložiť ruku k dielu vie každý z nás.
