Solárna energia sa v roku 2024 stala hlavným zdrojom elektriny v Európskej únii. Prvýkrát v histórii predbehla uhlie a tvorí už 11 % celkovej výroby elektriny v EÚ. Obnoviteľné zdroje ako celok pokrývajú už takmer polovicu európskej spotreby, čo je výrazný nárast oproti jednej tretine, ktorá bola v roku 2019. Tento posun nám ukazuje, akou rýchlosťou sa mení energetická mapa Európy.
Kľúčovú úlohu zohrávajú rozsiahle projekty naprieč kontinentom. V Španielsku napríklad zásobuje elektrinou 250-tisíc domácností fotovoltická elektráreň Núñez de Balboa. V Holandsku testujú plávajúce solárne panely na vodnej nádrži Andijk, čím riešia problém nedostatku miesta. Francúzska elektráreň Cestas s výkonom 300 megawattov taktiež prináša informácie o tom, že aj veľké solárne inštalácie môžu byť efektívne a stabilné.
Klesajú náklady
Rozmach solárnej energie má silný ekonomický dopad. Vďaka stabilným cenám energie klesli účty za elektrinu a štáty ušetrili zhruba 56 miliárd eur na dovoze fosílnych palív. V sektore vzniklo viac ako 450-tisíc pracovných miest, pričom do roku 2030 sa ich počet môže kľudne aj zdvojnásobiť. Investície do zelenej energie zároveň podnietili vznik nových finančných nástrojov, akými sú zelené dlhopisy a investičné fondy.
Európske vlády podporujú rozvoj rôznymi stimulmi. Nemecko zaviedlo výkupné ceny za prebytočnú energiu, Taliansko ponúka daňové úľavy a Španielsko odstránilo prekážky pre domácu výrobu. Technologické inovácie, ako obojstranné solárne panely či úložiská energie, riešia problémy s výkyvmi výroby. Výskum sa sústreďuje aj na nové materiály, ako sú perovskity, alebo na integrovanie solárnych panelov priamo do budov.
Mohlo by vás zaujímať:
- Je AI naozaj kreatívna, alebo sa nám len páči proces tvorby?
- Alarmujúce čísla o plytvaní potravinami na Slovensku: Mnohí vyhadzujú aj 20 eur mesačne
- Microsoft predstavuje vylepšenia Copilotu a Azure AI Foundry: Prichádza nová éra AI spoločníkov
Pri pohľade do budúcnosti predpovede odvetvia hovoria, že solárna kapacita by sa mohla do roku 2030 strojnásobiť, čo by potenciálne zabezpečilo 30 % spotreby elektrickej energie v EÚ. Zatiaľ čo Čína vedie v celkovej kapacite s 500 GW a India má za cieľ 280 GW do roku 2030, Európa si udržiava vyššiu mieru adopcie na hlavu.
Takáto energia teda zasahuje aj do nášho každodenného života. V mestách pribúdajú solárne lavičky, odpadkové koše či solárnou energiou osvetlené cyklotrasy. Vidiek profituje z tzv. agrivoltiky, kde sa solárne panely kombinujú s poľnohospodárstvom. Komunitné projekty umožňujú spoluvlastníctvo panelov, čo znižuje energetickú chudobu. Vďaka umelej inteligencii sú systémy čoraz presnejšie, efektívnejšie a dokážu sa samostatne prispôsobiť meniacej sa spotrebe.
Zdroj: HappyEcoNews
