Klimatickej kríze vie pomôcť každý z nás. Úpravou stravovania

Ovocie
Ovocie | Zdroj: Lenka Ivančíková

Organizácia WWF zverejnila najnovšiu správu s názvom Zmena je na našom tanieri. Nájdeme v nej odporúčania, ako prispieť k zdravému a udržateľnému stravovaniu v strednej Európe. Ľudstvo aktuálne rieši niekoľko problémov a správe od WWF nájdeme návrhy riešení, ako výzvam čeliť.

Medzi kľúčové témy patrí potravinová a výživová bezpečnosť pre rastúcu populáciu, potrebujeme udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 °C a veľkou výzvou je aj zastavenie úbytku živočíšnych druhov a rastlín. 

Riešením je úprava stravovania, ktoré je dôležitým článkom medzi zdravím ľudstva a našej planéty. Organizácia WWF poukázala na to, že sa ľudia môžu udržateľne stravovať bez toho, aby sa výraznejšie odklonili od aktuálnej spotreby aj bez nárastu investícií.

Zdravé jedlo
Zdravé jedlo | Zdroj: WWF

Viac vysvetľuje WWF Slovensko v správe Zmena je našom tanieri. Vychádza z odporúčaní, ktoré sú prispôsobené podmienkam v našom regióne v spolupráci s výskumnou organizáciou  Blonk Consultants.

Tá navrhla optimalizovaný jedálniček tak, aby v ňom by boli dodržané národné výživové odporúčania bez zvýšenia ceny za stravovanie a aby sa znížila uhlíková stopa a zároveň stravovanie prispievalo ku klimatickému cieľu. Tým je obmedzenie globálneho otepľovania do roku 2030 na 1,5 °C

Nie je žiadnym prekvapením, že stravovanie Slovákov nespĺňa nutričné odporúčania. Až dve tretiny našej dospelej populácie má minimálne nadváhu, u detí je to štvrtina. Ak sa súčasný trend nezmení, v roku 2030 bude obezitou trpieť až 30 % Slovákov. Správa WWF uvádza aj ďalšie znepokojujúce údaje. 

Naše jedálničky zanechávajú vysokú uhlíkovú stopu. Tá aktuálne dosahuje 4,51 kg ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e) na osobu a deň. Cieľ do roku 2030 je znížiť toto čísla úpravou stravy podľa metódy Livewell o polovicu. 

Asi nikoho neprekvapí, že navrhovaná strava je bohatá na ovocie, zeleninu a strukoviny. Nechýba primerané množstvo mäsa, rýb, mliečnych výrobcov ani vajec. Obmedziť treba potraviny s vysokým obsahom tuku, soli, cukru a vyhnúť by sme sa mali aj polotovarom.

Úplne by sme mali z nášho stravovania vypustiť údeniny a množstvo mäsa by malo klesnúť o viac než polovicu. Pomôžeme nielen životnému prostrediu, ale aj svojmu zdraviu. Naopak, vajíčok by sme mali jesť viac. 

Ale ani s nimi by sme to nemali preháňať. Pri výrobe mäsa, mlieka a vajec sa podľa zistení spotrebuje viac vody, pôdy a zároveň vyprodukuje aj viac skleníkových plynov, než pri rastlinnej výrobe.

Zdravé jedlo
Zdravé jedlo | Zdroj: Lenka Ivančíková

Podľa správy WWF Slovensko približne 60 % emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z poľnohospodárstva priamo súvisí s chovom hospodárskych zvierat. Hovädzí dobytok z toho tvorí asi 60 %.

Odporúčaná porcia ovocia a zeleniny je päťkrát denne. Potraviny rastlinného pôvodu obsahujú vysoký podiel vlákniny a prinášajú nemalé výhody aj pre životné prostredie. Do jedálnička máme podľa odporúčaní zaradiť aj vyšší podiel strukovín, aktuálne ich majú Slováci v strave menej, než je odporúčanie pre oblasť strednej Európy. Strukoviny dokážu kompenzovať nedostatok proteínov, selénu, fosforu, niacínu, železa, zinku a vitamínov B1, B2, B6. Ak vás správa WWF zaujala, celú si ju môžete prečítať na stránke wwfsk.org.

Total
0
Shares
Related Posts