Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol mesiac klasifikovaný ako nadnormálne až silne nadnormálne teplý. V niektorých oblastiach, napríklad v Bratislave na Kolibe či letisku, bola priemerná mesačná teplota až o 2,5 stupňa Celzia vyššia ako dlhodobý priemer z rokov 1991 až 2020.
Aj v juhovýchodných častiach Slovenska, kde bývajú teploty tradične vyššie, zaznamenali v Somotore odchýlku 1,3 stupňa nad normálom. Tieto čísla jasne naznačujú, že nejde len o lokálny výkyv, ale o súčasť širšieho trendu postupného otepľovania.
Teplotné extrémy v mestách aj na horách
Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu zaznamenali meteorológovia v Bratislave na letisku, kde teplota dosiahla 22,8 stupňa Celzia. Táto hodnota je v kontexte júna mimoriadne nezvyčajná a poukazuje na to, že mestské oblasti sa ohrievajú ešte výraznejšie vďaka takzvanému mestskému teplotnému ostrovu.
Na druhej strane, v horských oblastiach ako Vyšná Boca bola priemerná teplota „iba“ 14,9 stupňa. Aj to však predstavuje nadpriemernú hodnotu, čo dokazuje, že teplotné extrémy neobchádzajú ani vyššie položené regióny.
Prekročené historické priemery
Prekročenie hranice 22 stupňov Celzia ako priemernej mesačnej teploty je v prípade júna na Slovensku výnimočné. Podľa klimatológov ide o dôkaz, že sa nachádzame v období klimatických zmien, ktoré sa prejavujú najmä vo forme stále častejších a intenzívnejších horúčav. V porovnaní s minulosťou sú tieto teploty bezprecedentné a pripomínajú situáciu z leta 2024, ktoré sa už vtedy zaradilo medzi najteplejšie v histórii.
Dôsledky pre ľudí a prírodu
Takéto extrémne teploty prinášajú so sebou aj praktické problémy. Počet tropických dní, keď teploty prekročili 30 stupňov, bol výrazne vyšší ako zvyčajne. To spôsobuje zdravotné komplikácie najmä u starších ľudí, detí a chronicky chorých pacientov. Mnohé domácnosti a pracoviská sa museli prispôsobiť zvýšeným nárokom na chladenie, čo zvyšuje energetickú záťaž.
V poľnohospodárstve sa horúčavy premietli do stresu pre plodiny, vyššej potreby zavlažovania a rizika výskytu škodcov. Súčasne došlo k poklesu množstva zrážok a zvýšenej evapotranspirácii, čo prehĺbilo suché podmienky najmä v južných oblastiach krajiny.
Súčasť celoeurópskeho trendu
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá v júni 2025 zápasila s nezvyčajným teplom. Horúčavy zasiahli väčšinu Európy a viaceré štáty hlásili nové rekordy, vlny horúčav a problémy s lesnými požiarmi. Klimatické zmeny sa tak stávajú čoraz zreteľnejšie aj v miernom pásme, kde sa ešte donedávna podobné javy považovali za výnimočné.
Mohlo by vás zaujímať:
- Malé trojročné deti dokážu poraziť umelú inteligenciu
- Ako vám jóga pomôže žiť udržateľnejšie
- Rastliny môžu prekvapivo znečisťovať vzduch, ktorý dýchame
Signál klimatických zmien
Jún 2025 sa tak zapíše do klimatických dejín Slovenska ako jeden z najteplejších mesiacov v histórii meraní. Dlhodobé priemery boli v mnohých oblastiach výrazne prekročené, a ak sa tento trend nezmení, podobné mesiace môžeme očakávať čoraz častejšie. Klimatológovia aj environmentálne organizácie upozorňujú, že ide o jasný signál zmeny klímy, ktorý si vyžaduje nielen pozornosť, ale aj konkrétne opatrenia.
