Rozoznať skutočnú fotografiu od výtvoru umelej inteligencie je čoraz ťažšie a aj preto sa Európska únia rozhodla, že bremeno nenechá len na samotných používateľoch. Od nedele začínajú platiť pravidlá o transparentnosti, ktoré prikazujú označovať deepfake tvorbu a ďalší obsah vytvorený strojom. Cieľom je zabezpečiť, aby Európan hneď vedel, či má pred sebou realitu alebo umelo vytvorenú napodobeninu.
Európsky predpis o umelej inteligencii začína nadobúdať účinnosť pekne postupne. Firmy musia od nedele (2.8.2026) zariadiť, aby ich systémy vrátane chatbotov jasne priznali svoju podstatu, a obrázky či texty zo strojovej dielne musia niesť príslušné označenie. Slúžiť na to majú vodoznaky aj iné značky umožňujúce jednoduchú detekciu. Za nedodržanie hrozia vysoké pokuty.
„Generatívna umelá inteligencia umožňuje vytvárať dezinformácie v bezprecedentnom rozsahu, prispôsobené konkrétnemu publiku a šírené pozoruhodnou rýchlosťou,“ uviedol predstaviteľ únie. Podľa neho technológia sťažuje odlíšenie skutočného od syntetického, a preto majú pravidlá zachovať schopnosť občanov dôverovať tomu, čo vidia, počujú a čítajú. Najväčšie obavy vzbudzujú práve deepfaky, teda materiály pôsobiace autenticky, no v skutočnosti sú generované strojom alebo pozmenené.
Povinnosť dopadá na obsah tvorený profesionálne, a teda pre firemné účely, súkromné využitie zostáva bokom. Označenie budú potrebovať aj texty informujúce verejnosť o veciach všeobecného záujmu, pokiaľ vznikli bez ľudského redakčného dohľadu. Už existujúce systémy majú na prispôsobenie čas do 2. decembra, výnimku dostali umelecké, kreatívne, satirické a fiktívne diela.
Mohlo by vás zaujímať:
- Mladí berú ekológiu do vlastných rúk. Kľúčom sú kontakty a mentorstvo
- TIP na Dokument: Skutočný život chrobáka – fascinujúci svet hmyzu
- Google rozširuje Gemini. Nové AI modely sľubujú vyšší výkon aj nižšie náklady
Kritika smeruje najmä na záťaž pre podniky a na to, že pri rozšírení technológie skončí označené prakticky všetko. „Počuli sme, že to bude veľmi, veľmi ťažké implementovať. Myslím si však, že to počúvame pri každej regulačnej požiadavke. A svet sa aj tak točí ďalej a vždy na to nejako prídeme,“ povedala pre AFP Ashley Casovan z Medzinárodnej asociácie odborníkov na súkromie.
Technologickí giganti medzičasom už konali
TikTok vyžaduje označovanie generovaných obrázkov, zvuku aj videa už niekoľko rokov a hlási vyše 3 miliardy takto vyznačených príspevkov. Meta nasadila na Instagrame a Facebooku štítok s názvom AI Info. Google podpísal európsky kódex správania a na nástrojoch digitálneho značenia pracuje spoločne s firmami Nvidia, OpenAI či Apple. Jeho zástupkyňa Karen Massinová však varuje pred regulačnou zložitosťou. Ak sa obsah zaplaví prekrývajúcimi sa štítkami a právnymi doložkami, používateľ sa podľa nej k zrozumiteľnému kontextu dostane ešte ťažšie.
