Ak sa nový spôsob osvedčí, v budúcnosti sa možno prejdete po chodníku vyrobenom priamo z piesku z púšte, bez ohľadu na vzdialenosť od najbližších dún. Tento inovatívny prístup by mohol výrazne znížiť potrebu ťažby riečneho piesku, ktorá má negatívny vplyv na životné prostredie.
Na celom svete sa púšte rozkladajú na ploche približne 30,5 milióna štvorcových kilometrov. Púštny piesok je teda dostupný v obrovskom množstve, no v stavebníctve ho zatiaľ nebolo možné efektívne využívať. Štandardný stavebný piesok pochádza najčastejšie z riečnych brehov, lomu, alebo dokonca zo dna morí, čo spôsobuje závažné ekologické problémy a narúša biodiverzitu.
Ak by sa podarilo púštny piesok spracovať do podoby použiteľnej vo výstavbe, mohlo by to podstatne obmedziť ničenie prírodných zdrojov. Práve to si dali za cieľ vedci z Nórskej technickej a prírodovedeckej univerzity v spolupráci s Tokijskou univerzitou. Výsledkom ich práce je botanický pieskový betón, ktorý mnohí označujú aj jednoducho ako sandkret. Téme sa venoval portál Newatlas.com.
Ako funguje sandkret
Bežný betón nemôže púštny piesok obsahovať vo veľkom, pretože jeho zrnká sú príliš jemné a betónu neposkytujú potrebnú pevnosť. „Púštny piesok je taký jemný, že v klasickom betóne nefunguje ako pevné spojivo a výsledok je príliš mäkký na stavebné použitie,“ vysvetľuje Ren Wei z Nórskej univerzity, ktorý sa na vývoji materiálu podieľal.
Riešenie spočíva v kombinácii púštneho piesku a dreveného prášku v pomere jedna k jednej. Z tejto zmesi sa pri teplote 180 stupňov Celzia a pod vysokým tlakom vytvárajú pevné bloky. Drevený prášok tu nefunguje ako cement, ale obsahuje prírodné polyméry – ligníny. Tie sa pri zohriatí a za prítomnosti tlaku správajú ako prírodné lepidlo, ktoré drobné zrnká piesku pevne spoja. Na zvýšenie pevnosti pôsobí aj prirodzená alkalita piesku. Výsledné bloky spĺňajú požiadavky japonskej normy pre dlažobné tehly.
Testovanie a možný prínos pre životné prostredie
Sandkret má veľký význam najmä tam, kde je púštny piesok priamo dostupný. Vďaka tomu je možné minimalizovať uhlíkovú stopu, pretože nie je potrebné dovážať stavebný materiál z veľkých vzdialeností. Výrobný proces je podľa výskumníkov pomerne jednoduchý, čo umožňuje výrobu materiálu aj priamo na mieste. Zatiaľ je však potrebné vykonať ďalšie testy, napríklad overiť, ako dobre tento materiál odoláva mrazu v severských podmienkach.
Mohlo by vás zaujímať:
- AI učiteľ počúva, sleduje a učí hrať na klavíri v reálnom čase
- TIP na FILM: A Plastic Ocean: Šokujúci pohľad pod hladinu
- Koraly v ohrození: Prečo by nás mala trápiť ich strata
Vedci skúmajú aj možnosť nahradiť drevený prášok inými organickými zvyškami, napríklad z poľnohospodárstva. Vďaka tomu by sa ekologická záťaž spojená s výrobou tohto materiálu ešte viac znížila.
