Morské vlny horúčav zažíva odhadom 82 % svetových oceánov. Podľa portálu Yale Environment 360 sú čoraz častejšie, intenzívnejšie a dlhšie, a dopady na morský život môžu byť hlboké aj dlhodobé.
Za vlnu horúčav sa jav označí až vtedy, keď teplota prekročí deväťdesiaty percentil bežnej sezónnej premenlivosti počas piatich po sebe nasledujúcich dní. Oceány pritom podľa vedcov agentúry NOAA pohltili viac než 90 % nadbytočného tepla, ktoré vyprodukovalo otepľovanie spôsobené človekom.
Pomalé teplo a náhly šok nie sú to isté
Otepľovanie oceánu a morské vlny horúčav sú dva odlišné javy. Prvý je pozvoľný a necháva druhom čas prispôsobiť sa. Druhý je náhly a taký čas nedáva. Od roku 1940 stúpol počet dní v roku s extrémnym teplom na hladine na trojnásobok.
Európa bokom nestojí. Vody pri Británii sa za posledných šesť desaťročí oteplili približne o dva stupne Fahrenheita nad priemer. Podľa klimatologičky Catherine Gregory z Univerzity v Berne šlo o najextrémnejšie júlové podmienky pre západné Stredomorie, Biskajský záliv aj Iberský polostrov.
Najväčšia súčasná vlna leží v Tichom oceáne a pokrýva vyše 24 miliónov štvorcových míľ. Tohtoročné El Niňo má byť najsilnejšie v žijúcej pamäti a vedci čakajú, že dve vlny pri kalifornskom pobreží ešte zväčší.
Čo po sebe nechal Blob
Ako taký zásah vyzerá, ukázal jav prezývaný Blob medzi rokmi 2014 a 2016. V roku 2014 boli teploty sedem stupňov Fahrenheita nad priemerom a miestami sa priblížili k desiatim. Studená voda bohatá na živiny pri západnom pobreží zmizla a s ňou aj kril, ktorý tvorí základ potravového reťazca.
Populácia vráskavcov dlhoplutvých v severnom Tichom oceáne klesla odhadom o sedemtisíc kusov, teda o pätinu. Rozmnožovanie sa začalo obracať až v roku 2021, päť rokov po oficiálnom konci javu. V severnej Kalifornii pritom zmizlo 95 % chalúh.
Chaluhové porasty patria k biologicky najproduktívnejším ekosystémom na Zemi a poskytujú potravu aj úkryt stovkám druhov. Ich strata zdecimovala ušňu červenú natoľko, že Kalifornia predĺžila zákaz jej rekreačného lovu najmenej do apríla 2036. Polovica aljašskej populácie alky tenkozobej, teda asi štyri milióny vtákov, vyhladovala.
Prečo môže byť tentoraz horšie
Uhynuté vtáky sa na plážach južnej Kalifornie objavujú znova. Bielenie koralových útesov od začiatku roka 2023 do polovice roka 2025 zasiahlo viac než 84 % ich plochy a okná na zotavenie sa podľa novej správy skracujú.
Teplá vrstva na hladine bráni premiešavaniu vodného stĺpca a podporuje rast škodlivých rias. Tie spotrebujú kyslík a uvoľňujú toxíny. Jeden z najväčších kvetov rias v histórii sa teraz tiahne od južnej Kalifornie po pobrežie Britskej Kolumbie.
Prevláda v ňom riasa, ktorá sa v teplejšej vode množí rýchlejšie a je jedovatejšia. Jej neurotoxín kyselina domoová už zabil stovky kalifornských uškatcov, veľrýb a sviňúch. Klimatická kríza sa tak prejavuje aj tam, kde ju nikto nevidí.
Mohlo by vás zaujímať:
- Politici chcú spomaliť klimatické opatrenia. Otepľovanie si však pauzu nedáva
- Ekoúzkosť a klíma: Ako nevyhorieť a vydržať pomáhať
- TIP na KNIHU: Klíma v dejinách
Podľa oceánografky Melissy Carterovej zo Scrippsovho oceánografického inštitútu bol Blob najteplejším javom, aký za stodesať rokov namerali, a súčasný vývoj ide po rovnakej krivke. Práve to je na tom najneistejšie. Ekosystémy, ktoré predchádzajúcu vlnu prežili oslabené, nemusia druhú ustáť rovnako. Chaluhový les má teplotnú hranicu, za ktorou sa rozpadne, a všetko živé na pobreží od neho závisí.
