Veterné a solárne elektrárne dodávajú do európskej siete viac elektriny než plynové zdroje. Upozorňuje na to CleanTechnica s odvolaním na analýzu agentúry Reuters. Pre domácnosti je to podstatné preto, že práve plyn dodnes určuje cenu elektriny na veľkoobchodných trhoch.
Zmena má konkrétny rozmer. Mesačná výroba zo slnka a vetra sa v Európe vyšplhala na 80 až 110 terawatthodín, kým výroba z plynu postupne stráca pozíciu. Počas veľkej časti rokov 2025 a 2026 sa obnoviteľné zdroje vyrovnali plynu alebo ho na dlhé obdobia prekonali.
Rozhodol výkon, nie počasie
Dočasné výkyvy vie vysvetliť počasie. Štrukturálny posun však stojí na zmene zloženia výrobného parku. Inštalovaný výkon plynových elektrární narástol za štvrťstoročie z 250 gigawattov na približne 400 gigawattov. Veterné a solárne zdroje za rovnaký čas stúpli z menej než 20 gigawattov na takmer 750 gigawattov.
Európa má dnes zhruba dvojnásobok inštalovaného výkonu v obnoviteľných zdrojoch oproti plynu. Energetické firmy preto stlačili v roku 2026 výrobu z uhlia aj plynu na niekoľkoročné minimum. Sezóna spaľovania plynu sa skracuje a mesiace od apríla do októbra ovládajú slnko a vietor.
Otázka sa mení na to, koľko plynu Európa potrebuje
Najväčší dôsledok sa týka zásobníkov. Od roku 2022 ich Európa berie ako poistku proti výpadku dodávok a zimnému nárastu spotreby. Ak dopyt v energetike ďalej klesá, nemusí každé leto uskladniť toľko plynu ani ho v zime toľko odoberať.
Debata sa tým posúva. Namiesto otázky, či má Európa dosť plynu, prichádza otázka, koľko ho vlastne potrebuje. Pre obnoviteľné zdroje je to podstatnejší argument než samotný podiel na výrobe, lebo mení plánovanie dovozu aj zimných rezerv na roky dopredu.
Závislosť nezmizla, len sa presunula
Únia stále dováža takmer 90 percent plynu, ktorý spotrebuje. Pokles ruských dodávok nahradil skvapalnený plyn, pričom Spojené štáty tvorili v roku 2025 podiel 58 percent celkového dovozu LNG do Európy. Agentúra ACER varuje, že to vystaví kontinent väčšiemu kolísaniu svetových cien.
Práve tu sa téma dotýka účtov za energie. Aj keď je k dispozícii lacnejšia elektrina z obnoviteľných zdrojov, cenu na veľkoobchodných trhoch naďalej určuje plyn. Podľa organizácie Clean Heat Europe by plné nasadenie fotovoltiky, tepelných čerpadiel a centrálneho zásobovania teplom znížilo ročný dopyt po dovážanom plyne do roku 2030 až o 74,6 miliardy kubických metrov.
Mohlo by vás zaujímať:
- New York ako prvý zakazuje plyn. Nové budovy budú fungovať už len na elektrickú energiu
- Európa má potenciál nahradiť až polovicu energie z fosílnych palív za geotermálne riešenie
- Solárne panely nad rybníkmi: Naraz riešia teplo, sucho aj peniaze
Otvorené zostáva, či pokles dopytu vydrží. Únia sa zaviazala ukončiť dovoz ruského fosílneho plynu do roku 2027 a sieť Climate Action Network navrhuje odbúrať závislosť od amerického LNG do roku 2032. Viac než 40 organizácií zároveň žiada, aby Komisia zakotvila koniec fosílnej závislosti do revízie rámca energetickej bezpečnosti.
Overiť sa to dá na jednom čísle. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by odstránenie únikov metánu a koniec nenúdzového spaľovania na fakli vrátili do obehu asi 200 miliárd kubických metrov plynu ročne. Kým sa toto palivo premrháva, argument o nedostatku plynu stojí na vode.
