Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou digitálneho sveta, no s jej rastom rastie aj jej environmentálna stopa na našu planétu. Podľa nových odhadov by uhlíková stopa globálnych AI systémov za celý rok 2025 mohla dosiahnuť úroveň porovnateľnú s mestom New York. Zároveň sa ukazuje, že spotreba vody súvisiaca s prevádzkou AI sa môže vyrovnať celosvetovému trhu s balenou vodou, čo už predstavuje nebezpečné hodnoty.
Hlavným dôvodom je prudký nárast dátových centier, ktoré zabezpečujú výpočty pre moderné jazykové modely a generatívne nástroje. Tieto centrá spotrebúvajú obrovské množstvo elektriny a zároveň veľké objemy vody, ktorá slúži na chladenie serverov aj na výrobu elektrickej energie v elektrárňach. Presné čísla však zostávajú nejasné.

Veľké technologické firmy síce zverejňujú údaje o spotrebe energií, no často ich uvádzajú v súhrnnej podobe. Z týchto dát sa nedá určiť, aký podiel pripadá priamo na umelú inteligenciu. Niektoré spoločnosti dokonca odmietajú reportovať spotrebu vody v elektrárňach s argumentom, že ju priamo nekontrolujú.
Niektoré spoločnosti dokonca odmietajú hlásiť vodu spotrebovanú elektrárňami s tvrdením, že je to mimo ich kontroly.
Odhad environmentálnych dopadov sa preto snažil spresniť výskumník Alex de Vries Gao z univerzity v Amsterdame. Využil verejne dostupné firemné správy, predajné dáta výkonných čipov a údaje Medzinárodnej energetickej agentúry. Na ich základe vypočítal možné emisie aj spotrebu vody spojenú s AI.
![]()
Mohlo by vás zaujímať:
- Konkurenti v káve spojili sily: chcú zachrániť úrodu v Hondurase pred klimatickou zmenou
- Ako dokáže umelá inteligencia riešiť problémy, ktorým sama nerozumie?
- 4ka Android Code 2025: Vyberte najlepšiu slovenskú apku v kategórii hry a vyhrajte skvelé ceny
![]()
Podľa jeho výpočtov by mohli AI systémy v roku 2025 vyprodukovať 32 až takmer 80 miliónov ton oxidu uhličitého. Spotreba vody by sa mohla pohybovať v stovkách miliárd litrov (312,5 – 764,6 miliardy litrov). Autor upozorňuje, že bez podrobnejších a povinných zverejnení dát zostanú regulátori aj verejnosť v neistote o skutočných dôsledkoch rýchleho rozvoja umelej inteligencie.
Zdroj: TechXplore, Patterns