Povodeň v Nepále a Tibete spustil ľadovec, ktorý sa zrútil do údolia pod sebou. Geofyzik Bill McGuire pre The Guardian upozorňuje, že otepľovanie rozhýbava zemskú kôru a medzi ohrozenými oblasťami sú aj európske Alpy.
Katastrofa sa spustila, keď sa topiaci ľadovec zrútil do údolia a poslal nadol kaskádu skál a ľadu po rieke Bhote Kashi, ktorá tečie z Tibetu do Nepálu. Voda cestou zničila aj hraničný priechod Gjirong medzi oboma krajinami.
Pútnici a robotníci, ktorí sa nevrátili
Medzi nezvestnými boli pracovníci vodnej elektrárne aj pútnici mieriaci k tibetskej hore Kailáš. Indické úrady evidovali 275 nezvestných Indov a ďalších 128 ľudí indického pôvodu, kým zachránených bolo k pondelku 149. Skupina pútnikov z Maháráštry prešla imigračnou kontrolou krátko predtým, než voda priechod strhla.
Podobných udalostí pribúda. V roku 2021 prešla údoliami indického štátu Uttarákhand prívalová vlna, ktorá ťažko poškodila dve vodné elektrárne a vyžiadala si asi 200 životov. V auguste 2025 vyvolal zosuv v aljašskom fjorde 500 metrov vysokú vlnu v oblasti, kam bežne zachádzajú výletné lode.
Niekoľko mesiacov pred Aljaškou sa vo švajčiarskom kantóne Valais zrútila časť ľadovca. Prúd nasýtený sutinou zničil a zasypal väčšinu dediny Blatten, ktorú sa podarilo evakuovať vopred. Spoločným menovateľom všetkých týchto prípadov je kryosféra, teda zamrznutá voda planéty.
Kryosféra má tri slabé miesta
Ašim Sattar z Indického technologického inštitútu v Bhuvanéšvare rozlišuje tri zložky kryosféry, ktoré predstavujú riziko. Sú to ľadovcové jazerá, samotný ľadovcový ľad a permafrost. Práve permafrost sa v Himalájach monitoruje najmenej, pretože je to technicky mimoriadne náročné.
Keď teplota podložia vystúpi nad nulu, permafrost sa začne rozkladať a na uvedenie sutiny do pohybu potom stačí veľmi málo. Sattar preto čaká vyššiu frekvenciu sutinových prúdov. Ustupujúce ľadovce navyše odhaľujú nestabilný terén a v priehlbinách sa hromadí voda z topenia.
Len v himalájskom regióne sú tisíce ľadovcových jazier a približne 200 z nich je vyhodnotených ako hrozba pre obce nižšie v údolí. Vo východných Himalájach väčšina jazier už dosiahla maximálny rozsah, v západných a stredných majú ešte priestor rásť.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ekoúzkosť a klíma: Ako nevyhorieť a vydržať pomáhať
- TIP na KNIHU: Klíma v dejinách
- Umelá inteligencia dokáže čítať text už takmer rovnako dobre, ako človek
Zem sa trasie tam, kde ubudol ľad
Na Aljaške, ktorá patrí k miestam s najrýchlejším otepľovaním na planéte, ubudlo toľko ľadu, že sa zmenšilo zaťaženie zlomov v kôre pod ním. To uľahčilo seizmickú aktivitu. Podobnú odozvu možno čakať v Himalájach, Andách, Grónsku a azda aj v európskych Alpách.
V Grónsku držal dva až tri kilometre ľadu zlomy pod sebou nehybné tisíce rokov a s úbytkom ľadu sa čaká nárast zemetrasení. Na Islande má ústup štítu Vatnajökull zvýšiť aktivitu sopiek pod ním. Dosah erupcie Eyjafjallajökullu z roku 2010 na leteckú dopravu naznačuje, čo by to znamenalo pre severnú Európu.
Indický Národný úrad pre manažment katastrof medzitým rozbehol program na zmierňovanie rizika povodní z ľadovcových jazier a inštaluje systémy včasného varovania. Sattar hovorí, že by mali byť komunitné a stavať na miestnych znalostiach. Prevencia je podľa neho možná, ale mimoriadne drahá výpočtovo, finančne aj personálne. Reálnejšie je znižovať vystavenie riziku, teda odpratať z dráhy možného prúdu to, čo sa odpratať dá. Koľko himalájskych jazier je dnes naozaj nebezpečných, sa bez podrobného merania nedozvieme.
