Nástup generatívnej umelej inteligencie otriasa základmi mnohých odvetví, no azda najväčšiemu tlaku v súčasnosti čelí tradičný vzdelávací systém. Kým mnohí učitelia po celom svete bojujú so študentmi, ktorí si nechávajú písať eseje a seminárne práce cez ChatGPT, skupina stredoškolákov vo Veľkej Británii posunula využitie technológií na úplne novú úroveň. Namiesto toho, aby umelú inteligenciu žiadali o vypracovanie hotových odpovedí, rozhodli sa ju využiť na prelomenie samotného princípu testovania. Vytvorili vlastný prediktívny model, ktorý dokáže s fascinujúcou presnosťou odhadnúť, aké otázky sa objavia na blížiacich sa záverečných skúškach.
Dve desaťročia dát ako kľúč k úspechu
Študenti z prestížnej a drahšej britskej súkromnej školy, ktorí v reportáži denníka The Independent vystupujú pod pseudonymami Henry a Yichen, strávili uplynulého poldruha roka trénovaním vlastného nástroja. Založili ho na architektúre veľkých jazykových modelov (LLM) a s pomocou odborníka z technologického sektora doň nahrali obrovské množstvo historických dát. Model analyzoval zadania z celoštátnych britských skúšok GCSE a A-level (obdoba našich maturít) za posledných 20 rokov.
Algoritmus sa učil nielen z archívu otázok, ale analyzoval aj samotné učebné osnovy, sylaby a celonárodné trendy v úspešnosti a neúspešnosti študentov. Výsledky tohto experimentu sú doslova ohromujúce. Kým minulý rok model dosahoval 85-percentnú úspešnosť v predpovedaní otázok, tento rok jeho presnosť podľa študentov presiahla hranicu 90 percent. Zariadenie im presne indikovalo, na aké témy a konkrétne typy úloh sa majú zamerať pri matematike, francúzštine, chémii či biológii.
Podvod alebo len šikovná optimalizácia?
Samotní tínedžeri svoje konanie za podvádzanie nepovažujú. Argumentujú tým, že predvídanie otázok na základe historických trendov je desaťročia zaužívanou praxou, ktorú úplne bežne robia aj samotní učitelia. Umelá inteligencia tento proces len zefektívnila a zautomatizovala na matematickej báze. Študenti zdôrazňujú, že učivo sa aj tak musia reálne naučiť a pochopiť ho, no vďaka technológii nestrácajú drahocenný čas štúdiom okruhov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v testoch nebudú.
O svoje know-how sa navyše s nikým nedelia a odmietajú ho predať, čím sa chránia pred odhalením. Jeden zo študentov situáciu trefne zhodnotil slovami, že kto dnes nevyužíva potenciál umelej inteligencie, ten v podstate dobrovoľne uviazol v 20. storočí. Ich prístup tak otvára obrovskú morálnu a technologickú šedú zónu, ktorú na rozdiel od klasických ťahákov či inteligentných okuliarov s kamerami nedokáže odhaliť žiadny profesor v testovacej miestnosti.
Odborníci volajú po kompletnej reforme školstva
Zatiaľ čo regulačné orgány a inštitúcie ako britský Ofqual neustále varujú pred narastajúcim využívaním hi-tech pomôcok, earpiecov a skrytých smart okuliarov priamo na skúškach, prediktívne modely predstavujú oveľa komplexnejší problém pre budúcnosť vzdelávania. Skúsená riaditeľka školy Emma McKendricková varuje, že táto technologická skratka môže mladú generáciu z dlhodobého hľadiska vážne poškodiť. Hoci im AI pomôže získať výborné známky, študenti podľa nej prichádzajú o kľúčové schopnosti – budovanie psychickej odolnosti, samostatné kritické myslenie a schopnosť improvizovať, keď čelia nečakaným problémom v reálnom živote, kde im žiaden algoritmus neposkytne okamžitú nápovedu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Teenageri vyhrali Earth Prize 2026: bojujú s mikroplastmi aj smogom
- OSN: ochrana klímy je povinnosť štátov, nie voľba
- Menej turistov, viac peňazí: Trend, ktorý chráni prírodu
Na druhej strane barikády stoja technologickí vizionári a experti na vzdelávanie. Darren Coxon, zakladateľ spoločnosti Kompass Education, ktorá radí školám pri zavádzaní technológií, sa na situáciu pozerá z iného uhla. Podľa neho nejde o klasické podvádzanie, ale o ukážkové využitie prediktívnej analytiky, ktorú dnes bežne využívajú všetky moderné odvetvia na získanie konkurenčnej výhody. Táto situácia podľa neho len v plnej nahote odhaľuje, že súčasný systém skúšania a memorovania je absolútne zastaraný. Ak dokáže algoritmus s 90-percentnou istotou predpovedať obsah vedomostných testov, problémom nie je technológia, ale samotný spôsob, akým inštitúcie v 21. storočí merajú vedomosti a pripravenosť mladých ľudí na budúcnosť.
