Technológie nám uľahčujú život. Vyhľadáme si informáciu, pošleme správu, oslovíme umelú inteligenciu – a to všetko v priebehu sekúnd. Len málokedy sa však zamýšľame nad tým, čo za týmto komfortom stojí. Spoľahnúť sa na AI sa stalo bežné, no ekologické náklady takéhoto „pohodlia“ sú vysoké – a často zostávajú v úzadí.
Tréning AI modelov ako ekologická výzva
Vybudovať AI model ako ChatGPT neznamená len napísať pár riadkov kódu. Skutočný výkon AI vzniká po mesiacoch náročného tréningu, pri ktorom sa zapájajú tisíce výkonných čipov – grafických alebo tenzorových procesorov. Tieto bežia v nepretržitých cykloch a ich energetické nároky sú ohromné. Štúdia publikovaná v Harvard Business Review upozorňuje, že takéto trénovanie môže vytvoriť uhlíkovú stopu porovnateľnú s ročnou spotrebou niekoľkých stoviek domácností v USA.
A tým sa to nekončí. Aby servery zostali v prevádzke, musia sa chladiť – a na to slúži voda. Dátové centrá, kde sa AI modely trénujú a prevádzkujú, spotrebúvajú nezanedbateľné množstvo vody ročne, čo predstavuje záťaž pre už aj tak napäté vodné zdroje.
Dátové centrá: Neviditeľný motor aj znečisťovateľ digitálnej doby
Za každou odpoveďou AI stojí fyzická infraštruktúra – dátové centrá. Tie sú základom moderného digitálneho sveta, no ich dopad na planétu je výrazný. Okrem spotreby elektriny a vody sú tu aj materiály potrebné na výrobu serverov – často ide o vzácne kovy a zdroje, ktorých ťažba je environmentálne náročná.
Po rokoch používania sa tieto zariadenia menia na elektronický odpad, ktorý môže obsahovať toxické látky ako ortuť či olovo. Tie pri úniku do pôdy a vôd predstavujú reálne riziko pre ekosystémy aj zdravie ľudí.
Zvlášť znepokojujúce je, že veľká časť dátových centier stále funguje na elektrine z fosílnych palív – uhlia, ropy a plynu. Medzinárodná energetická agentúra uvádza, že práve tieto zdroje sú zodpovedné za 75 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Hoci niektoré spoločnosti prechádzajú na obnoviteľné zdroje, tempo zmien je pomalé a dopyt po výpočtovom výkone neustále rastie.
Aj každodenné AI úlohy spotrebúvajú energiu
Nie je potrebné trénovať vlastný model, aby sme prispievali k energetickej záťaži. Každé zadanie otázky AI, každá interakcia s virtuálnym asistentom či využitie sumarizačných funkcií predstavuje výpočtový úkon, ktorý spotrebuje energiu v dátovom centre.
Odhaduje sa, že jednoduchý prompt v ChatGPT môže mať až desaťnásobnú spotrebu energie oproti klasickému Google vyhľadávaniu. Pokročilejšie funkcie, ako AI prehľady priamo vo vyhľadávači, môžu byť ešte náročnejšie – spotrebujú až tridsaťnásobok toho, čo načítanie bežnej webovej stránky.
Firmy sa síce snažia znižovať tieto náklady – Google napríklad tvrdí, že optimalizáciou znížil energetické nároky odpovedí o 80 % oproti minulosti – no v kontexte miliónov denných používateľov ide stále o významnú ekologickú stopu.
Zariadenia pre AI: Výroba, spotreba, odpad
AI nefunguje bez hardvéru. Okrem serverov ide aj o koncové zariadenia – smartfóny, inteligentné hodinky, hlasových asistentov či smart chladničky. Každé z nich prešlo výrobou, pri ktorej sa ťažia a spracúvajú suroviny, čo má environmentálny dopad.
Mohlo by vás zaujímať:
- Slonia koža inšpiruje k ochladzovaniu miest. Vedci majú riešenie
- Fairphone 6 prichádza: Modulárny dizajn a vymeniteľné komponenty
- Zber vody z hmly môže byť kľúčom prežitia niektorých ľudí
Rýchla spotrebiteľská kultúra, ktorá uprednostňuje výmenu zariadení po roku či dvoch, ešte zhoršuje situáciu. Každý nový produkt znamená viac emisií, viac odpadu a väčšiu ekologickú záťaž.
Čo s tým môžeme robiť? Existuje cesta vpred?
Jednotlivec síce nemôže priamo ovplyvniť, z akých zdrojov firmy čerpajú energiu, alebo ako navrhujú svoje servery. No to neznamená, že sme bez možností.
Zmysluplné používanie AI, zdržanlivosť pri zadávaní zbytočných dopytov, predĺženie životnosti zariadení a podpora ekologicky zodpovedných aplikácií a služieb – to všetko sú rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku majú svoj význam.
Zároveň je dôležité vytvárať tlak na technologické firmy, aby zverejňovali informácie o svojich ekologických praktikách a investovali do udržateľnejších riešení. Transparentnosť a zodpovednosť by mali byť rovnako dôležité ako inovácia.
Pokrok áno, ale nie za každú cenu
Umelá inteligencia dokáže pomáhať v medicíne, školstve, výskume či ochrane životného prostredia. Je to nástroj, ktorý má obrovský potenciál. No aby sa tento potenciál nezmenil na environmentálnu záťaž, musíme brať do úvahy aj jej ekologickú cenu.
Technológie nie sú nepriateľom – ak sa používajú rozumne a zodpovedne. Inak sa môže stať, že to, čo nám má pomôcť, bude zároveň ohrozovať to najcennejšie, čo máme – samotnú planétu.
Zdroj: AndroidPolice.com
