Tím odborníkov z Austrálskeho inštitútu pre morskú vedu (AIMS) zistil, že tieto vulkanické bubliny, pozostávajúce takmer z čistého oxidu uhličitého, spôsobujú v blízkosti útesov lokalizované zmeny vďaka narastajúcej acidifikácii vody. Oxid uhličitý sa pri uvoľňovaní rozpúšťa vo vode a mení jej zloženie. Pretože sa tento jav odohráva rovno na útesoch v zátoke Milne Bay, vedci môžu priamo pozorovať, ako zvýšený CO₂ ovplyvňuje život v oceáne. Ide o unikátny “živý model,” ktorý v laboratóriu nemožno verne napodobniť. Téme sa venoval portál HappyEcoNews.
Prírodné laboratórium
Vedci zistili, že v zónach so zvýšeným množstvom CO₂ sa darí len niektorým druhom koralov. “Tieto prírodné laboratóriá sú ako stroj času,” vysvetľuje hlavná autorka štúdie Katharina Fabricius, koralová ekologička z AIMS. “Skúmame, kam až siaha odolnosť útesov a ako by sa mohol ich vývoj uberať ďalej.”
S týmto fenoménom sa Fabricius stretla už v roku 2000 počas prieskumu biodiverzity. Neskôr sa vrátila s kolegami analyzovať bublajúci plyn, bol to takmer čistý oxid uhličitý. Začal sa dlhodobý výskum, ktorý sledoval, ako sa tropické ekosystémy v oceáne prispôsobujú rastúcemu okysľovaniu. Výskumníci vytvorili 37 stanovíšť v rôznych podmienkach, od miest bez bublín, ktoré zodpovedajú dnešným oceánom, až po oblasti s vysokou koncentráciou CO₂, ktorá sa očakáva na konci storočia. Prínosom tohto miesta je aj jeho stabilita: teplota, prúdy, svetlo a slanosť sú konštantné, takže účinok acidifikácie je možné pozorovať priamo a nerušene.
Ako sa mení útes pri stúpajúcom CO₂
Na jednotlivých stanovištiach vedci skúmali, či je voda ešte vhodná na tvorbu uhličitanu vápenatého – základnej látky, z ktorej koraly a niektoré riasy stavajú svoje schránky. Mapovali morské dno, počítali mladé koraly, hodnotili zloženie biotopu a analyzovali odobraté riasy. Z týchto údajov sa zostavila ucelená predstava, ako koralový svet reaguje na pokles pH a zhoršenie podmienok pre život.
Výsledky nepotvrdili predstavy o náhlom “bode zlomu,” pri ktorom by všetok život z útesu zmizol. Namiesto toho pozorovali plynulý, postupný prerod spoločenstva koralov, a to už pri miernom zvýšení CO₂ v okolitej vode. Prvé zmeny sa objavili aj tam, kde pokles pH ešte nie je výrazný a zodpovedá súčasnej realite na viacerých útesoch sveta. Rýchlo klesala rozmanitosť tvrdých koralov aj ich mladých jedincov. Najviac ustupovali rozvetvené a tabuľovité koraly, ktoré poskytujú úkryt a potravu pre ryby a iné živočíchy, a v najviac okyslených zónach už takmer úplne zmizli.
Vzostup odolných koralov a rias
Jedinou skupinou, ktorá preukázala prekvapivú odolnosť, boli masívne guľovité koraly rodu Porites. Ich vytrvalosť však maskovala celkový pokles ostatných druhov, čím mohlo vzniknúť mylné zdanie, že útes je stále stabilný. Pri vylúčení Porites bola situácia omnoho vážnejšia.
Riasy, ktoré bežne spevňujú útes a pomáhajú zakladať nové generácie koralov, s rastúcim CO₂ mizli a nakoniec z ekosystému vyzmizli úplne. Naopak, nemineralizované riasy (najmä hnedé a červené) sa rozšírili na úkor koralov, keďže im pribudlo priestoru a ubudlo konkurencie. Viac sa rozšírili aj hubky. Koralový ekosystém sa tak zmenil z rôznorodého prostredia na jednoduchší, plochejší systém, kde dominujú riasy.
Mohlo by vás zaujímať:
- Čo je to cirkulárna ekonomika a prečo by sme ju mali začať brať vážne?
- Africké pralesy už uhlík nezachytávajú, ale produkujú. Vedci bijú na poplach
- TIP na DOKUMENT: Brandy Hellville – temná stránka trendov
Význam výskumu pre budúcnosť oceánov
Výskum prináša dôležité dáta, ktoré pomáhajú lepšie predpovedať, ako sa budú útesy vyvíjať v dôsledku pokračujúceho okysľovania oceánov. Zatiaľ čo blednutie koralov spôsobené zvyšovaním teploty vody je už dobre známe, o dôsledkoch acidifikácie na koraly, ryby a ďalšie závislé živočíchy stále vieme pomerne málo. Okysľovanie oceánov je globálny problém, ktorému sa veda doteraz venovala len okrajovo. Tento výskum je prvý svojho druhu, ponúka unikátne terénne výsledky a ukazuje v praxi, čo sa deje s morskými ekosystémami priamo v prírode.
