Mladí ľudia z tichomorských ostrovov dosiahli to, čo sa roky zdalo ako nedosiahnuteľné: prinútili najvyšší súd OSN, aby sa jasne vyjadril, čo majú štáty robiť s klimatickou krízou.
Pre malé ostrovné krajiny je to viac než symbolické víťazstvo. Takéto stanovisko môže pomôcť pri súdoch, v medzinárodných rokovaniach aj doma, keď vlády hľadajú argumenty, prečo musia rezať emisie a chrániť ľudí pred dôsledkami otepľovania. O téme informoval portál Happy Eco News..
Keď more berie pôdu spod nôh
V Pacifiku sa klimatická zmena nedá odložiť na „neskôr“. V niektorých komunitách už voda berie poľnohospodársku pôdu, domy končia pravidelne zatopené a celé dediny sa sťahujú do vnútrozemia.
Do studní sa tlačí slaná voda. Hrozí aj strata miest, ktoré tvoria identitu ostrovov – cintorínov, posvätných lokalít či pobrežných oblastí, kde sa generácie živili rybolovom.
Študenti si vybrali najťažšiu cestu: Haag
V roku 2019 sa spojilo 27 študentov práva z ôsmich tichomorských krajín a založili iniciatívu Pacific Islands Students Fighting Climate Change. Namiesto protestu pred úradmi sa rozhodli pre právnu bitku na globálnej úrovni.
Ich cieľ bol priamočiary, prinútiť medzinárodné právo, aby prestalo byť v otázke klímy nejasné. Chceli odpoveď na jednoduchú otázku: aké povinnosti majú štáty, keď ich emisie poškodzujú klímu a tým aj životy ľudí na opačnom konci sveta.
Poradné stanovisko môže rozhýbať žaloby aj politiky
Mladí aktivisti presvedčili Pacifické fórum (regionálne zoskupenie 18 vlád) aby požiadalo Medzinárodný súdny dvor v Haagu o poradné stanovisko. Takéto rozhodnutie síce nie je priamo záväzné, no v praxi má veľkú váhu: sudcovia ním nastavujú latku, od ktorej sa potom odvíjajú spory, zákony aj dohody.
V júli 2025 súd potvrdil, že štáty majú podľa medzinárodného práva povinnosť chrániť klimatický systém pred škodlivými emisiami skleníkových plynov. Zároveň zdôraznil, že klimatická ujma zasahuje aj základné ľudské práva.
Pacifik sa otepľuje rýchlejšie než svetový priemer. Tropické cyklóny silnejú a po každej búrke ostáva nielen škoda, ale aj účet, ktorý malé štáty ťažko zvládajú. Pod tlakom sú aj koralové útesy. Keď blednú a odumierajú, ubúda rýb, zhoršuje sa potravinová bezpečnosť a miestne ekonomiky prichádzajú o príjmy. V krajine, kde je rozpočet tenký, môže jedna sezóna extrémov zhltnúť významnú časť ročných príjmov.
Ocenenie OSN a návod pre zvyšok sveta
Práca študentov nezostala len pri právnych argumentoch. Rozbehli programy na školách a univerzitách, robili workshopy a vysvetľovali klímu aj právo zrozumiteľným jazykom – tak, aby sa mladí ľudia nebáli brať zákony ako nástroj ochrany.
Za túto kombináciu aktivizmu a politického vplyvu získali v roku 2025 ocenenie Champions of the Earth za líderský prínos v politike. Ide o najvyššie environmentálne uznanie, ktoré Program OSN pre životné prostredie udeľuje.
Čo sa mení po verdikte
Najdôležitejší odkaz z Haagu je praktický: emisie nie sú len technický problém energetiky. Keď škody prekračujú hranice, nastupuje povinnosť štátov predchádzať ujme a brániť ľudské práva, ktoré klimatická kríza ohlodáva.
Mohlo by vás zaujímať:
- Vymysleli čip tenší ako ľudský vlas. Má v sebe AI a používať sa bude aj v hodinkách
- Ako zvládajú elektrické autobusy teploty pod -20 °C? Odpoveď z Wisconsinu prekvapila
- Robotický vták s mávajúcimi krídlami využíva dva chvosty. Má to svoj dôvod
Pacifické ostrovy možno na mape vyzerajú ako bodky, no ich študenti urobili z klímy tému, ktorá sa dá v budúcnosti ľahšie vyhrať aj na súde. A keď sa najbližšie bude vláda vyhovárať, že „nie je na to právny základ“, v Haagu už leží odpoveď.
