Slovensko bude v najbližších desaťročiach čeliť častejším horúčavám, dlhším obdobiam sucha, prívalovým dažďom aj lokálnym povodniam. Ministerstvo životného prostredia preto pripravilo novú Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy do roku 2040 s výhľadom do roku 2050. Cieľom je zvýšiť odolnosť krajiny, miest, obcí aj obyvateľov voči dôsledkom meniacej sa klímy.
Horúčavy, sucho aj prívalové dažde budú častejšie
Podľa ministerstva už zmenu klímy pociťujeme aj na Slovensku. Rastú priemerné teploty, pribúdajú extrémne horúčavy, obdobia sucha striedajú intenzívne zrážky a lokálne povodne. Tieto javy majú vplyv na zdravie ľudí, poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou, energetiku aj fungovanie miest.
Nová stratégia vychádza z predpokladu, že nie všetkým dôsledkom klimatickej zmeny sa už dá zabrániť. Preto sa štát chce viac zamerať na adaptačné opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť škody a pripraviť krajinu na nové podmienky.
Viac zelene v mestách a lepšie hospodárenie s vodou
Medzi prioritami stratégie je ochrana vodných zdrojov, zadržiavanie dažďovej vody v krajine a podpora prírode blízkych riešení. Väčší dôraz sa má klásť na výsadbu zelene, obnovu mokradí, ochranu lesov či vytváranie zelených a modrých prvkov v mestách, ktoré pomáhajú ochladzovať zastavané územia počas horúčav.
Pozornosť sa má venovať aj odolnejšiemu poľnohospodárstvu, ochrane biodiverzity a lepšej pripravenosti kritickej infraštruktúry na extrémne prejavy počasia.
Štát chce lepšie plánovanie a koordináciu
Dokument upozorňuje, že adaptácia si vyžaduje koordinovaný postup naprieč ministerstvami, samosprávami, podnikmi aj odbornou verejnosťou. Dôležitou súčasťou má byť využívanie dát, vedeckých poznatkov a klimatických modelov pri rozhodovaní o investíciách či územnom plánovaní.
Ministerstvo zároveň počíta s posilnením financovania adaptačných opatrení a lepším vymáhaním existujúcich pravidiel. Podľa rezortu bude potrebné prejsť od riešenia následkov ku dlhodobému plánovaniu, ktoré zohľadní budúce klimatické riziká.
Kritici žiadajú konkrétnejšie opatrenia
Niektoré environmentálne organizácie návrh vítajú, upozorňujú však na nedostatok konkrétnych záväzkov. WWF Slovensko napríklad tvrdí, že stratégia venuje príliš malú pozornosť ochrane a obnove prírodných ekosystémov, ktoré patria medzi najúčinnejšie nástroje adaptácie na klimatickú zmenu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Plastový problém rastie. Britské firmy ukazujú, čím ho nahradiť
- Nie každý les ochladí planétu. Rozhoduje miesto, nie číslo
- TIP na KNIHU: Bezohľadní ľudia – zákulisie Facebooku
Ak bude stratégia schválená, mala by sa stať základným dokumentom určujúcim, ako sa Slovensko pripraví na klimatické podmienky v nasledujúcich desaťročiach. Víziou ministerstva je, aby boli do roku 2050 obyvatelia, mestá, firmy aj prírodné ekosystémy výrazne odolnejšie voči dôsledkom zmeny klímy.
