Ťažké vlečné siete, ktoré sa ťahajú po dne, vedia z mora vytiahnuť veľa rýb. Zároveň však dno doslova preorú, rozdrvia úkryty a zničia drobné živočíchy, na ktorých stojí celý potravový reťazec.
Zo škótskej praxe teraz prichádza silný odkaz: keď sa takýto lov na vybraných miestach zastaví a pravidlá sa udržia roky, život sa vracia. V chránenom území South Arran pri ostrove Arran vedci po takmer dekáde bez trawlingu namerali výrazne bohatšie spoločenstvá než v susedných lokalitách, kde sa stále loví. O téme informoval portál Happy Eco News.
Čo vlečné siete robia s dnom v praxi
Bottom trawling funguje jednoducho: rybárska loď ťahá po dne ťažké siete a závažia. Pre ryby je to pasca, pre dno buldozér. Sediment sa víri, jemné vrstvy sa premiešavajú a živočíchy, ktoré žijú v bahne či piesku, prichádzajú o priestor aj potravu.
Najväčší problém je, že nejde len o nejaké červíky. V bahne žijú druhy, ktoré čistia a prevzdušňujú sediment a zároveň sú jedlom pre väčšie druhy. Keď zmiznú, ryby majú horšie podmienky na rast a rozmnožovanie.
Dvojnásobok druhov, trojnásobok života
Vedci skúmali South Arran Marine Protected Area, kde je dno chránené pred trawlingom a bagrovaním takmer desať rokov. Výsledok je v ostrom kontraste s okolím: chránené dno malo približne dvojnásobok druhov a miestami až trojnásobnú početnosť morského života oproti otvoreným zónam.
V chránenom pásme zaznamenali viac než 1 500 druhov vrátane červov, lastúrnikov a ďalších bezstavovcov. Práve tieto nenápadné organizmy tvoria strojovňu mora: rozkladajú organický materiál, miešajú sediment a udržiavajú dno v kondícii.
Dôležitý je aj ďalší posun: bahnité dná sa dlho považovali za menej hodnotné. Merania zo South Arran ukazujú, že aj obyčajné bahno vie byť plné života, len potrebuje pokoj.
Sussex aj Lamlash Bay
Podobné signály prichádzajú aj z ďalších miest v Británii. Pri pobreží Sussexu po piatich rokoch od zákazu vlečných zariadení na ploche vyše 300 km² začali znova vznikať mušľové lôžka dlhé viac než kilometer. Zároveň sa objavujú náznaky rastu populácií komerčne zaujímavých rýb, napríklad pražmy čiernej.
V škótskej Lamlash Bay, kde ochrana funguje od roku 2008, dnes žije na dne približne trikrát viac organizmov než pred zákazom. V chránenej zóne sa navyše našlo aj výrazne viac mladých tresiek než v okolitých loviskách, čo je pre budúce stavy rýb kľúčové.
Dno ako klimatická poistka
Ochrana dna nie je iba o biodiverzite. Zdravé sedimenty dokážu viazať uhlík a fungovať ako dlhodobý zásobník. Keď sa dno pravidelne rozrýva, uložený uhlík sa môže uvoľňovať späť do vody a následne do atmosféry.
Merania naznačujú, že v chránených sedimentoch sa posilňuje prepojenie medzi kvalitou pôdy na dne a schopnosťou uhlík zadržať. Je to však citlivý proces: návrat trawlingu môže výsledok rýchlo zmazať.
Problém Európy
Európa si rada kreslí chránené oblasti na mapu, no realita na dne vyzerá inak. Zhruba 13,7 % morských území EÚ má štatút ochrany, ale pred deštruktívnym lovom pri dne je reálne chránených len asi 0,2 % európskeho morského dna.
Rozdiel medzi papierom a praxou je presne to miesto, kde sa rozhoduje. Ak má ochrana fungovať, potrebuje čas a dôslednú kontrolu. Spoločenstvá na dne sa podľa vedcov obnovujú pomalšie než samotné ryby, takže krátke okná ochrany nemajú zmysel.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ježkovia v mestách trpia problémom, ktorý nevidíme. Môže ich stáť život
- Používate jednorazové vapy? Toto by ste mali vedieť skôr, než ich vyhodíte
- Plastový problém rastie. Britské firmy ukazujú, čím ho nahradiť
Najlepšia správa z Arranu nie je rekordný počet druhov. Je ňou to, že ochrana dna vie podporiť aj budúce úlovky: viac mladých rýb dnes znamená viac dospelých rýb o pár rokov. Keď sa chránené zóny nastavia rozumne a pravidlá platia, more sa neberie rybárom z rúk navždy, skôr sa mu dá šanca znovu produkovať.
