Rozšírená zodpovednosť výrobcov za obaly je dnes veľkou témou v obalovom priemysle. Čoraz viac sa však rieši aj PCR, teda podiel recyklovaného materiálu po spotrebe v nových obaloch. Značky síce často hovoria o tom, že chcú používať viac takéhoto materiálu, no v praxi sa dopyt po PCR posúva len pomaly, čo nie je pre nich výhodná situácia.
Na konferencii Packaging Recycling Summit v americkom Rosemonte sa ukázalo, že problém nie je len v ochote firiem. Viaceré americké štáty už prijali pravidlá, ktoré určujú minimálny podiel recyklovaného obsahu v obaloch. Za najprísnejší a najširší sa považuje zákon v štáte New Jersey. Ten sa netýka iba nápojových obalov, ale aj mnohých obalov na potraviny. Práve preto sa ním riadia aj firmy, ktoré pôsobia na viacerých trhoch.
Molly Campbell zo spoločnosti The Campbell’s Co. uviedla, že firma sa síce intenzívne venuje rozšírenej zodpovednosti výrobcov, no pri PCR sa sústreďuje najmä na splnenie požiadaviek štátu New Jersey. Portfólio firmy zahŕňa polievky, omáčky Prego aj džúsy V8, takže nejde o jednoduchú úpravu jedného typu obalu. Podľa nej už nestačí, aby každý tím riešil iba svoju kategóriu. Firma sa musí pozerať na celé portfólio naraz, pretože zákon pracuje s priemerným podielom recyklovaného obsahu za celú značku.
Veľkou prekážkou sú náklady, dostupnosť materiálu a technické limity
Pred niekoľkými rokmi podľa Suzanne Shelton z ERM Shelton mnohí riaditelia vnímali PCR ako jednoduché víťazstvo. Keď však lepšie pochopili cenu a dosah na výrobu, nadšenie čiastočne opadlo. Záujem firiem zostáva, no samotný záujem ešte neznamená reálne zmeny v obaloch.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ako firma Waymo pracuje so starými batériami z elektromobilov pre úžitok všetkých?
- Ochranári upozorňujú: dôležité nie sú len počty, ale aj vek zvierat
- TIP na KNIHU: Bezohľadní ľudia – zákulisie Facebooku
Najťažšia situácia je pri potravinárskych obaloch. Materiál musí byť bezpečný, vhodný na kontakt s jedlom a nesmie meniť chuť, vôňu ani farbu produktu. Campbell upozornila najmä na obaly pre jedlá, ktoré prechádzajú náročnou tepelnou sterilizáciou, napríklad polievkové poháre vhodné do mikrovlnky. Pri PET fľašiach je trh s recyklovaným materiálom rozvinutejší, no pri polypropyléne a ďalších plastoch je väčšie riziko kontaminácie.
Problémom je aj vnímanie spotrebiteľov. Mnohí si myslia, že obal z recyklovaného materiálu by mal byť lacnejší, keďže už raz existoval. V skutočnosti však býva drahší, pretože jeho zber, triedenie, čistenie a spracovanie sú časovo aj finančne náročné. Shelton upozorňuje, že nestačí napísať na obal „75 % recyklovaného obsahu“. Ľudia si to môžu pomýliť s tým, že 75 percent obalu sa dá recyklovať. Bez jasnej komunikácie môže neistota oslabiť dôveru v recykláciu, a tým aj dostupnosť materiálu, ktorý firmy potrebujú.
Zdroj: PackagingDive
