Väčšina domácností triedi odpad s dobrým úmyslom a časť z neho aj tak skončí na skládke. Na najčastejšie chyby upozorňuje britský denník Guardian. Konkrétne pravidlá sa však na Slovensku od tých austrálskych líšia.
Rozsah problému ukazujú austrálske čísla. Recykláciu tam pokladá za dôležitú viac než 90 percent ľudí, no mnohí priznávajú, že ju robia zle. Približne polovica už niekedy hodila do zberu vec v nádeji, že sa pre ňu využitie nájde.
Jedna vec dokáže znehodnotiť celú dávku
Následok nie je symbolický. Neotvorený jogurt v nádobe na triedený zber pri lisovaní praskne a jeho obsah pokryje ostatný materiál. Podľa Amelie Leavesleyovej z Melbourne Business School existuje hranica, za ktorou zberová firma vyhlási dávku za nepoužiteľnú.
Vyčistiť jednotlivé kusy sa recyklátorovi neoplatí. Náklad preto putuje na skládku a účet zaň dostane samospráva, teda v konečnom dôsledku obyvatelia obce. Pri recyklácii tak jedna nepozornosť predraží prácu všetkých ostatných.
Čo na Slovensku robíme najčastejšie zle
Slovenské pravidlá majú vlastné úskalie. Najviac chýb vzniká pri obaloch zložených z viacerých materiálov. Vanička od mäsa aj fólia na nej patria do zberu plastov, pred vyhodením ich však treba oddeliť. Každá je z iného druhu plastu a na triediacej linke sa už rozdeliť nedajú.
Uviedla to riaditeľka komunikácie organizácie ENVI-PAK Katarína Kretterová pre agentúru TASR. To isté pravidlo platí pri každom obale poskladanom z viacerých materiálov. Rozdeliť ich musí domácnosť, inak sa recyklovať nedajú a skončia rovnako ako netriedený odpad.
Dve rady idú proti zaužívanej praxi. Obaly netreba dôkladne umývať, stačí z nich odstrániť zvyšky jedla. Naopak, stlačiť ich treba čo najviac, aby zberová spoločnosť neprevážala vzduch. Platí to pre kartónové, papierové aj plastové obaly.
Pravidlá sa menia od obce k obci
Univerzálny návod neexistuje. Papier a sklo majú vždy vlastnú nádobu, kým plasty, kovové obaly aj nápojové kartóny sa podľa miestneho systému zbierajú buď zvlášť, alebo spolu, najčastejšie do žltého kontajnera alebo vreca. Zálohované obaly do triedeného zberu nepatria, tie sa vracajú do obchodu.
Pomôcť môže aj pohľad na samotný obal. Recyklačný symbol so šípkami nie je spoľahlivým vodidlom. V Austrálii pokladá systém za mätúci jeden zo štyroch ľudí a dve tretiny majú pocit, že ich označenie na obale zavádza.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na KNIHU: Domácnosť bez odpadu – menej vecí, viac života
- Recyklované obaly znejú dobre na papieri, v skutočnosti však firmám robia vrásky na čele
- Vedci z Edinburghu našli čistejší spôsob, ako z e-odpadu vytiahnuť zlato
Praktické pravidlo ponúka Hailey Durhamová z organizácie Planet Ark. Triedený materiál má byť voľne uložený, primerane čistý a prázdny, a keď si človek nie je istý, má vec radšej nechať mimo triedeného zberu. Znečistenie je podľa nej jedným z najväčších problémov recyklácie, takže pochybnosť je lepšie vyriešiť v prospech zmesového odpadu než v prospech dobrého úmyslu.
