Premena plastového odpadu na vodík predstavuje nový spôsob, ako riešiť naraz dva veľké environmentálne problémy: nadbytok plastov aj potrebu čistého paliva. Jednofázový proces spotrebuje menej energie než tradičné technológie a zároveň nevypúšťa škodlivé emisie. Projekt WASTE2H2, financovaný Európskou úniou, sa zameriava práve na tento spôsob výroby vodíkového paliva a uhlíkových nanomateriálov, bez vzniku skleníkových plynov. O téme informoval portál HappyEcoNews.
Ročne sa na svete vyprodukuje vyše 300 miliónov ton plastov, no recykluje sa len zlomok, asi 9 %. Väčšina plastov končí na skládkach alebo v prírode, kde ohrozuje ekosystémy a preniká do potravinového reťazca. Problémom však ostáva aj samotná výroba vodíka, až 96 % sa stále získava spaľovaním fosílnych palív, ktoré vytvárajú ďalší oxid uhličitý. Nový spôsob premieny odpadových plastov na vodík rieši oba tieto problémy a môže zásadne pomôcť v prechode na čistejšie technológie.
Efektívna premena plastov na energiu
Technológia WASTE2H2 využíva na rozklad plastov iónové kvapaliny, nanočastice kovov a mikrovlnnú energiu a pritom pracuje pri teplotách pod 350 °C. Staršie spôsoby premieňania plastov na vodík vyžadujú teploty nad 750 °C, viac energie aj viacero spracovateľských krokov.
Nový postup funguje pri normálnom tlaku, prebieha v jednom kroku a výsledkom je vodíkový plyn s čistotou nad 97 % a ako vedľajšie produkty vznikajú pevné uhlíkové nanomateriály. Mikrovlny zabezpečujú rovnomerné a úsporné zahrievanie, čo výrazne znižuje energetické náklady. Vyrobený vodík obsahuje viac energie, ako spotrebujú mikrovlny pri spracovaní. Získavame tak udržateľné palivo bez ďalšieho znečistenia.
Uhlíkové nanomateriály
Okrem vodíka vznikajú v tomto procese aj uhlíkové nanomateriály, ktoré majú široké využitie napríklad v elektronike, letectve, energetickom skladovaní či v športe. Systém WASTE2H2 je navrhnutý tak, aby sa katalyzátor aj produkty dali jednoducho opäť použiť. Proces má zanedbateľné emisie a vďaka nižším prevádzkovým nákladom môže byť konkurencieschopný aj voči výrobe vodíka z fosílnych zdrojov.
Na rozdiel od pyrolýzy alebo splyňovania plastov, kde sú potrebné vysoké teploty (od 400 až do 1 200 °C), nová technológia využíva katalytickú premenu pri nízkych teplotách, čím šetrí energiu a znižuje potrebu ďalšieho spracovania.
Výhodou tejto technológie je aj možnosť rozmiestniť menšie zariadenia priamo tam, kde vzniká či spracováva odpad, napríklad v supermarketoch alebo priemyselných podnikoch. Odpadá tak potreba zdĺhavej prepravy a znižuje sa závislosť na fosílnych palivách.
Vízia do roku 2035
Cieľom tímu je už do roku 2027 predviesť funkčnosť technológie v laboratóriu. Pri úspechu sa spustí pilotná prevádzka a prvé komerčné zariadenia by mohli začať pracovať v Európe do roku 2035. Tento spôsob výroby by mohol zásobovať vozidlá, priemysel aj energetiku čistým vodíkom a zároveň poskytovať hodnotné uhlíkové materiály.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ako si vytvoriť ekologické návyky bez námahy
- TIP na SERIÁL: Varenie bez zvyškov
- Jazda na bicykli môže byť nebezpečná. Táto AI kamera vás varuje skôr, než je neskoro
Vodík má veľký potenciál poháňať dopravné prostriedky s palivovými článkami. Slúži tiež ako surovina pri výrobe chemikálií, ocele alebo hnojív. Jeho uchovávanie umožňuje vyrovnávať výkyvy v dodávke obnoviteľnej energie, napríklad počas slnečných a veterných dní.
