Výskum z univerzity EPFL (École Polytechnique Fédérale de Lausanne) objasňuje, prečo ľudia dokážu rozpoznať objekty aj vtedy, keď sú ich časti neviditeľné alebo poškodené, zatiaľ čo umelá inteligencia má v týchto situáciách výrazné problémy. Kľúčom je tzv. „kontúrová integrácia“ – schopnosť mozgu spájať útržky obrysov do jedného celistvého vnemu, a práve to AI zatiaľ nezvláda tak, ako by sme možno očakávali.
Človek 1:0 AI
Túto schopnosť využívame bežne, napríklad keď rozpoznáme známe tváre v dave alebo identifikujeme predmety, aj keď sú čiastočne zakryté. Náš mozog „dopĺňa“ chýbajúce časti a vytvára tak zmysluplný obraz sveta okolo nás. Bežné AI systémy, ktoré používame napríklad v autách či robotoch, zatiaľ túto úroveň flexibility a vnímania nedosahujú. Tím z laboratória NeuroAI pod vedením Martina Schrimpfa porovnával výkon ľudí a vyše 1 000 AI modelov pri úlohách rozpoznávania objektov, ktorým chýbali časti obrysov.
Mohlo by vás zaujímať:
- Pepsi Prebiotic Cola: Prichádza zdravšia alternatíva, ktorá má zvýšiť záujem o kolové nápoje
- Na Novozélandské ostrovy vrátia pôvodné druhy. Projekt bude nesmierne náročný
- TIP na KNIHU: Eko úklid Eko(logicky)
Ľudia dokázali správne identifikovať objekty aj pri zobrazení len 35 % ich obrysu, zatiaľ čo väčšina AI systémov zlyhala a výsledky sa zmenili na náhodné hádanie. Výskumníci zistili, že ľudia majú prirodzený sklon „integrovať“ obrysy smerom, ktorý dáva zmysel, a teda ak fragmenty objektu smerujú rovnakým smerom, mozog ich spojí do jedného celku. AI modely, ktoré boli špeciálne trénované na rozpoznávanie týchto súvislostí, dokázali dosiahnuť lepší výkon, hoci stále zaostávali za ľuďmi.
Dôležitým zistením je aj to, že táto schopnosť nie je vrodená, ale učí sa skúsenosťami. Výskum tak odporúča, aby sa AI systémy trénovali na vizuálnych dátach z reálneho sveta, kde sú objekty často čiastočne zakryté. To môže zlepšiť schopnosť umelej inteligencie vnímať podobne ako človek, čo je dôležité najmä pre oblasť autonómnych vozidiel alebo zdravotnícke zobrazovacie systémy.
Záver štúdie prezentovanej na ICML 2025 v kanadskom Vancouveri je jasný. Ak chceme, aby AI lepšie „videla“, nestačí meniť len jej architektúru. Potrebujeme jej dať realistickejšie vstupy – tak, ako sa učí vidieť človek v každodennom chaose sveta.
Zdroj: TechXplore
