Aj keď sú nástroje generatívnej AI čoraz dostupnejšie, veľká časť ľudí ich stále nepoužíva, no nie preto, že by sa báli sci-fi scenárov o ovládnutí sveta. Výskum profesorov Jacoba Steffena a Taylora Wellsa z univerzity BYU hovorí o tom, že najčastejšie prekážky sú omnoho praktickejšie. Ľudia im jednoducho nedôverujú, nevidia v nich pridanú hodnotu alebo majú etické výhrady.
Štúdia pozostávala z dvoch častí: najprv účastníci popísali situácie, kedy a prečo sa rozhodli AI nepoužiť. Z týchto odpovedí vedci vytvorili druhý prieskum, kde respondenti hodnotili konkrétne scenáre podľa pravdepodobnosti použitia AI a svoje obavy. Štyri najčastejšie dôvody odmietania GenAI boli: nízka dôvera v kvalitu výstupu, obavy z etiky a zákonnosti, vnímané riziko pre súkromie a nedostatok ľudského kontaktu.
Viacero pochybností
Tieto obavy sa objavili v rôznych oblastiach, a to od školských úloh a tvorby umeleckého obsahu, cez vyhľadávanie zdravotných či finančných rád, až po písanie osobných textov, ako sú prejavy alebo kondolencie. Zaujímavé je, že obzvlášť v školskom prostredí môžu AI nástroje nahrádzať samotné učenie, čo kritizuje najmä profesor Wells. Rýchle výsledky síce ušetria čas, ale z dlhodobého hľadiska môžu ochudobniť študenta o skutočné vedomosti.
Steffen prirovnáva AI k nástroju ako kladivo. Môže byť mimoriadne užitočné, ale len ak sa použije správne. Kľúčom je vedieť, prečo AI používame: chceme sa niečo naučiť, ušetriť čas alebo vytvoriť darček? Jasný zámer nám pomôže rozhodnúť, či je v danom prípade vhodné AI vôbec zapojiť.
Nemali by ste prehliadnuť:
- Veterné turbíny s drevenými časťami? Ekologickejšie to už nejde
- 5 praktických spôsobov, ako využiť vaječné škrupiny v záhrade aj domácnosti
- Nová služba pre domácnosti a firmy: Zdieľanie elektriny bude jednoduchšie
Výskum tak môže pomôcť nielen prekonať predsudky, ale aj lepšie pochopiť, kedy má GenAI skutočnú pridanú hodnotu a kedy nie.
Zdroj: TechXplore
