Právo na zdravé životné prostredie získalo mimoriadne silné globálne uznanie 23. júla 2025, keď Medzinárodný súdny dvor rozhodol o povinnostiach štátov pri ochrane klímy. Hlavný súd OSN jednomyseľne vyhlásil, že právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie je základným ľudským právom, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie ďalších ľudských práv.
Týmto rozhodnutím sa právo na zdravé prostredie stáva právne záväznou normou medzinárodného práva. Štáty sú povinné prijímať primerané opatrenia na ochranu klimatického systému, inak im hrozí porušenie ľudskoprávnych štandardov a právne následky. Požiadavka na vyjadrenie súdu vychádzala od Valného zhromaždenia OSN a podporili ju najmä malé ostrovné štáty a krajiny najviac postihnuté klimatickou zmenou. Cieľom bolo posilniť klimatickú zodpovednosť a vytvoriť účinnejšie mechanizmy ochrany klimatického systému. Súdne stanovisko zaväzuje štáty chrániť svojich občanov pred škodami z klimatických zmien ako základné ľudské právo.
Právny rámec pre klimatickú spravodlivosť
Ochrana klímy je teraz priamo súčasťou práva na zdravé životné prostredie podľa medzinárodného práva. Medzinárodný súdny dvor skonštatoval, že štáty majú povinnosť predchádzať poškodeniu klímy a môžu byť právne zodpovedné, ak neochránia svojich obyvateľov pred dôsledkami klimatickej krízy. Stanovisko jasne určuje, že ochrana životného prostredia je povinnosťou nad rámec hraníc jednotlivých krajín – štáty musia regulovať aj aktivity a podniky, ktoré spôsobujú škody emisiami, bez ohľadu na miesto vzniku škody.
Tým vzniká nová, rozsiahla zodpovednosť krajín za dopady klimatických zmien na globálnej úrovni. Právnici aj environmentálni aktivisti rozhodnutie vítajú, keďže posilňuje argumenty platné vo viacerých súdnych sporoch a zefektívňuje možností vymáhania zodpovednosti za nedostatočnú klimatickú politiku či oddialené znižovanie emisií.
Povinnosti štátov a nové možnosti pre klimatické spory
Podľa rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora nesú štáty povinnosť postupovať zodpovedne a spolupracovať pri ochrane klímy. Nestačí podpísať Parížsku dohodu, štáty musia aj doma prijímať politiky v súlade s medzinárodnými cieľmi.
Ak krajiny nezabezpečia ochranu tohto práva, ich právna zodpovednosť je vymahatelná. Stanovisko tak otvára cestu k novým klimatickým sporom a medzinárodným žalobám voči štátom, ktoré zanedbávajú ochranu klímy. Komunity postihnuté klimatickými zmenami tak získavajú silný právny základ – jednotlivci aj skupiny môžu uplatňovať tieto práva v národných aj regionálnych kontextoch.
Kľúč k ďalším ľudským právam a zodpovednosť firiem
Medzinárodný súdny dvor zdôraznil, že bez zdravého životného prostredia nie je možné zabezpečiť právo na život, zdravie, jedlo, vodu ani bývanie v podmienkach narušenej klímy.
Mohlo by vás zaujímať:
- Umelá inteligencia nedokáže predávať produkty online tak dobre, ako človek
- Chcete ísť do Paríža alebo získať smartfón Motorola? Hlasujte a vyhrajte!
- Séria Apple iPhone 17 prináša výkon, kvalitné fotoaparáty aj tenké telo
Súdne stanovisko sa nevzťahuje len na znižovanie emisií, ale aj na adaptačné opatrenia na ochranu obyvateľov, ktorí už dnes čelia dopadom klimatickej krízy. Povinnosť spolupráce medzi štátmi je po novom právny záväzok – najmä bohatšie a historicky zodpovednejšie štáty musia pomáhať pri ochrane a adaptácii menej rozvinutým krajinám.
