Súd potvrdil, že právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie patrí medzi základné ľudské práva. Rozhodnutie ICJ prichádza po rokoch snáh zo strany ostrovných štátov, mimovládnych organizácií aj environmentálnych právnikov. Hoci ide o poradné stanovisko, teda právne nezáväzné rozhodnutie, jeho význam je obrovský. Posilňuje existujúce právne nástroje a vytvára priestor pre budúce klimatické žaloby.
Štáty nesú zodpovednosť – aj za súkromné firmy
Medzinárodný súd jednoznačne uviedol, že štáty majú povinnosť predchádzať škodám na životnom prostredí. To zahŕňa aj reguláciu činností súkromných spoločností, ktoré môžu prispievať ku klimatickej kríze, či už na domácej pôde alebo v zahraničí. Ak štát nekoná, môže to byť považované za porušenie medzinárodného práva. V extrémnych prípadoch môže vzniknúť povinnosť odškodniť postihnuté krajiny alebo komunity.
Ochrana pre budúce generácie
Jedným z kľúčových posolstiev rozhodnutia je tzv. medzigeneračná spravodlivosť. Súd uznal, že súčasné vlády nesú zodpovednosť nielen voči svojim občanom, ale aj voči budúcim generáciám. Ich kroky alebo pasivita dnes ovplyvňujú životné podmienky detí a vnukov.
Nový nástroj v rukách občianskej spoločnosti
Aj keď poradné stanovisko nemá záväznú právnu silu, môže výrazne ovplyvniť súdnu prax, zákonodarstvo a medzinárodné dohody. Posilňuje pozíciu občianskej spoločnosti, právnikov a aktivistov, ktorí sa snažia dosiahnuť väčšiu klimatickú zodpovednosť. Podľa právnikov z organizácie ClientEarth ide o „razantný právny signál“, ktorý umožňuje konať nielen v medzinárodnom práve, ale aj v národných legislatívach.
Slovensko a európsky kontext
Právo na priaznivé životné prostredie je zakotvené aj v slovenskej ústave. Rozhodnutie ICJ ho však môže pomôcť posilniť v praxi – napríklad pri posudzovaní vplyvov veľkých projektov na životné prostredie, pri energetickej transformácii či pri prechode na obnoviteľné zdroje. Európska únia dlhodobo presadzuje klimatickú neutralitu a tzv. zelenú legislatívu. Stanovisko ICJ môže podporiť jej implementáciu a vyvíjať väčší tlak na členské štáty, aby nepoľavovali v klimatických cieľoch. Vo vysokých vládnych funkciách však máme na Slovensku, bohužiaľ, viacero popieračov klimatickej krízy a odporcov Európskej zelenej dohody (European Green Deal).
Mohlo by vás zaujímať:
- Stredomorie čelí vlne horúčav: Teploty stúpajú, more už nechladí
- Prečo sú ľudia stále lepší v rozpoznaní neúplných objektov ako AI?
- Ekologické výkonné pneumatiky: Moderné technológie spájajú rýchlosť a udržateľnosť
Hoci žiadna krajina zatiaľ nebola právne odsúdená za to, že ignorovala klimatické hrozby, ICJ teraz jasne povedal: ochrana planéty nie je dobrovoľná. Je to právna povinnosť. V nadchádzajúcich rokoch tak môžeme očakávať nové súdne spory, zmeny v legislatíve a zvýšený tlak verejnosti aj investorov. Klimatická zodpovednosť sa týmto rozhodnutím posúva z roviny morálky do roviny práva.
