V karibských vodách pri ostrove Dominika nedávno vedci zaznamenali mimoriadnu udalosť. Vorvania samica menom Rounder priviedla na svet mláďa, obklopená jedenástimi členmi svojho klanu, ktorí jej pri pôrode pomáhali. Pomocou zvukov spolu komunikovali a spoločne držali novorodené mláďa nad vodou, aby sa mohlo nadýchnuť. Tento výnimočný moment podčiarkuje snahu výskumníkov, ktorí sa vďaka moderným technológiám snažia zistiť, čo si tieto veľryby navzájom hovoria. Ich objavy by dokonca mohli viesť k novým právnym ochranám pre tieto inteligentné morské cicavce. Téme sa venoval portál HappyEcoNews.
Prekladanie veľrybích zvukov
Projekt CETI, čiže Cetacean Translation Initiative, združuje popredných odborníkov z biológie, lingvistiky, robotiky a umelej inteligencie s jedným cieľom: zaznamenať a rozlúštiť komunikáciu vorvaňov v okolí Dominiky. Vedie ho oceánograf a bádateľ National Geographic David Gruber. Ich cieľ je smelý – vytvoriť systém ako “Google Translate pre veľryby”. Ide o technológiu, vďaka ktorej by si ľudia a vorvane mohli porozumieť.
Význam týchto technológií môže byť aj právny. V odbornom periodiku Ecology Law Quarterly sa vedci z CETI a projektu More-than-Human Rights z New York University zamýšľajú, ako by preklad veľrybieho jazyka mohol ovplyvniť právo. Predstavte si súd, kde ako dôkaz slúžia rozhovory veľrýb o bolesti spôsobenej hlukom lodí či iných zdrojoch rušenia.
Hlukový smog v oceáne
Znečistenie hlukom predstavuje pre vorvaňov zásadný problém. Spoliehajú sa na zvuk pri hľadaní potravy, navigácii aj komunikácii v skupine. Lode, ťažba, stavebné práce alebo vojenský sonar však tento zvukový svet narúšajú. Zákony ako Marine Mammal Protection Act či Endangered Species Act sa často nedostatočne uplatňujú, najmä pokiaľ ide o ochranu pred hlukom. S prekladovou technológiou by veľryby mohli priamo “vypovedať” o svojej skúsenosti a prispieť k lepšej ochrane.
Vorvane majú navyše kultúru, ktorá sa prenáša medzi generáciami. Rozpoznávame u nich klany s vlastnými dialektmi, zvykmi a spoločenskou štruktúrou, ktorá do určitej miery pripomína ľudskú spoločnosť.
Vedci dešifrujú zvieracie jazyky
Vorvane rozhodne nie sú jediným druhom, ktorý komunikuje zložito. Slony napríklad používajú nízkofrekvenčné dunenia, ktoré sa šíria na kilometre ďaleko. Delfíny majú špecifické hvízdania, krkavce a vrany využívajú signály pri riešení úloh a včely tancujú, aby ostatným ukázali, kde je potrava. Ak by sme tieto reči lepšie pochopili, dokázali by sme zvieratá účinnejšie chrániť. A možno by sme im vedeli priznať aj silnejšiu právnu ochranu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ako premeniť koľajnice na elektráreň? Švajčiari majú odpoveď
- 5 technológií, ktoré smerujú dopravu smerom k ekologickejšej budúcnosti
- TIP na PODCAST: enviro témy na UMB
Výzvy a etické otázky
Technologický pokrok so sebou nesie aj riziká. Vedci upozorňujú na možné zneužitie komunikácie či umelej inteligencie, ktorá by napodobňovala veľrybie signály bez znalosti ich významu. Preto žiadajú jasné etické a právne pravidlá. Niektorí odborníci sa tiež pýtajú, či je vhodné hodnotiť morálnu hodnotu zvierat podľa toho, ako zložito komunikujú. Ľahko by sme tak mohli prehliadať utrpenie iných druhov, ktoré sú inteligentné iným spôsobom.
Preklad “veľrybej reči” však môže otvoriť novú kapitolu v našom vzťahu k zvieratám. Možno je to len prvý krok k hlbšiemu porozumeniu a rešpektu ku všetkému živému, nielen tým, ktorí s nami dokážu komunikovať rovnakým jazykom.
