Klimatické zmeny už dlho zasahujú do rôznych aspektov nášho života, od extrémnych poveternostných javov až po narastajúce hladiny morí. Avšak, jeden z menej viditeľných, no významných dopadov sa prejavuje vo forme pohyblivých hraníc medzi krajinami, a to hlavne kvôli ústupu ľadovcov.
Alpská spolupráca
Jedným z najvýznamnejších príkladov je nedávne prepracovanie alpskej hranice medzi Švajčiarskom a Talianskom, píše Columbia Climate School. V dôsledku rýchlo ustupujúcich ľadovcov museli obe vlády prehodnotiť svoje národné hranice. Tento proces bol nezvyčajne kolaboratívny, čo odborníci pripisujú tomu, že dotknuté územie nie je súkromne vlastnené a národná hranica sa nachádza na vrchole hory, ktorá sa v posledných rokoch posunula do talianskeho územia.
Po prekreslení v máji 2023 trvalo švajčiarskej vláde takmer 18 mesiacov, kým zmenu oficiálne schválila. Taliansko musí ešte revidovanú mapu hraníc podpísať. Zmeny sa budú týkať oblastí Plateau Rosa, Rifugio Carrel a Gobba di Rollin, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ikonického vrcholu Matterhorn. Tento prechod spája lyžiarske stredisko Zermatt vo Švajčiarsku s mestom Breuil-Cervinia v Taliansku, čo z neho robí jednu z najznámejších a najobľúbenejších alpských trás.
Ľadovce miznú
Podľa správy zverejnenej Švajčiarskou akadémiou vied v októbri 2024, napriek „výnimočne veľkému množstvu snehu počas zimy“ – približne o 30 % viac, ako je priemer – masívny prach zo Sahary urýchlil topenie snehu a spôsobil 2,5 % úbytok objemu ľadovcov.
Správa zdôrazňuje, že „ústup ľadovcových jazykov a ich rozpad v dôsledku klimatických zmien pokračuje nezmenšenou rýchlosťou.“ V rokoch 2022 a 2023 zmizlo celkovo 10 % objemu švajčiarskych ľadovcov, čo je historický rekord. Úbytok približne 2,5 % zaznamenaný tento rok tiež prekračuje priemernú hodnotu za posledné desaťročie. Tento 10 % úbytok za 24 mesiacov je väčší než za celé obdobie rokov 1960 až 1990.
Štúdia z roku 2023 modelovala, že „mierny“ nárast globálnych teplôt o 1,5 °C, čo je cieľová hodnota Parížskej dohody, ktorú pravdepodobne prekročíme, by mohol spôsobiť, že do roku 2100 zmizne viac ako štvrtina súčasnej ľadovcovej pokrývky Zeme.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na FILM – David Attenborough: Život na našej planéte
- Rekordné teploty oddialili sneh na hore Fudži – čo to znamená pre budúcnosť japonských hôr?
- Rekordné teploty lámu hranice. Rok 2024 je varovaním pred klimatickou krízou
Hranice sa posúvajú po celom svete
Podobné situácie sa vyskytujú aj v iných častiach sveta. V Nórsku a Švédsku sa už dlhšie diskutuje o zmene hraníc v oblastiach, kde ľadovce postupne miznú. Čile a Argentína tiež čelia výzvam v Patagónii, kde klimatické zmeny menia geografiu regiónu. Himaláje, kde sa hranice tiahnu medzi Pakistanom, Indiou a Čínou, sú ďalším miestom, kde ústup ľadovcov ovplyvňuje národné hranice. V poslednom prípade to je navyše v regióne s menej stabilnou geopolitickou situáciou.
Tieto geografické zmeny majú významné dôsledky pre miestne obyvateľstvo. Zosuvy pôdy, zvýšené riziko povodní a iné prírodné katastrofy sa stávajú čoraz bežnejšími. Zároveň sa mení aj dostupnosť prírodných zdrojov, čo môže vyvolať konflikty o vodu, pôdu a iné cenné suroviny.
Budúcnosť hraníc
Pohyblivé hranice sú len jedným z mnohých dôsledkov klimatických zmien, ktoré budú formovať budúcnosť našej planéty. Ako sa teploty naďalej zvyšujú a ľadovce ustupujú, stále viac krajín bude musieť čeliť výzvam spojeným s prehodnocovaním svojich geografických hraníc. Tento fenomén pohyblivých hraníc nám pripomína, že naša planéta je dynamická a neustále sa meniaca. Naše reakcie na tieto zmeny určia, aký svet zanecháme budúcim generáciám.
