Práve na túto „podzemnú infraštruktúru“ upozornila ekologička Toby Kiers, ktorá za výskum mykoríznych húb získala Tylerovu cenu – jednu z najprestížnejších environmentálnych cien. Zistenia majú praktický dopad: bez zdravých pôdnych sietí sa ťažšie obnovujú krajiny, klesá úrodnosť a uhlík sa z pôdy uvoľňuje späť do atmosféry. O téme informoval portál Happy Eco News.
Neviditeľná sieť, ktorá vyživuje krajinu
Mykorízne huby vytvárajú jemné vlákna, ktoré sa napájajú na korene rastlín. Nevzniká z toho Jjedna huba“, ale prepojený systém, cez ktorý sa v pôde presúvajú živiny a voda.
Rastliny na oplátku posielajú hubám časť uhlíka, ktorý zachytili fotosyntézou. Nie je to drobnosť: ide o obrovské množstvá uhlíka ročne, ktoré namiesto toho, aby skončili rýchlo v ovzduší, putujú do pôdy a viažu sa v nej dlhšie.
Keď sa sieť pretrhne, problém vidno až o chvíľu
V praxi to vyzerá nenápadne. Príde odlesnenie, zmena využitia pôdy, erózia, zhutnenie ťažkou technikou alebo znečistenie. Na povrchu sa ešte chvíľu môže zdať, že sa nič zásadné nedeje.
No pod zemou sa pretrhnú spojenia, ktoré pomáhajú rastlinám zháňať fosfor a ďalšie dôležité prvky. Výsledok sa ukáže postupne: slabšia vegetácia, nižšia odolnosť voči suchu a vyššie riziko, že pôda začne strácať uhlík aj schopnosť držať vodu.
Atlas podzemia: mapovanie húb ako nástroj ochrany
Jedným z najdôležitejších výstupov práce Toby Kiers je Underground Atlas – digitálna mapa, ktorá zhromažďuje údaje o rozmanitosti mykoríznych húb v rôznych regiónoch. Využíva terénne merania aj DNA analýzy, takže dokáže ukázať miesta s vysokou „podzemnou biodiverzitou“.
Takéto mapy majú zmysel pre ochranárov aj politikov. Keď viete, kde je pôdny ekosystém najbohatší a najzraniteľnejší, viete aj to, kde sa oplatí spomaliť premenu krajiny, zmeniť hospodárenie alebo zacieliť obnovu územia.
SPUN spája vedcov aj miestne komunity
Kiers spoluzakladala iniciatívu SPUN (Society for the Protection of Underground Networks), ktorá prepája vedcov, ochranárov a aj pôvodné komunity. Spoločným cieľom je mapovať a chrániť hubovú rozmanitosť – nie ako kuriozitu, ale ako základ fungovania krajiny.
SPUN zdôrazňuje jednoduchú vec: pôda nie je mŕtve pozadie. Je to živý systém, ktorý ovplyvňuje zdravie rastlín, tok vody v krajine, kolobeh živín a schopnosť zadržať uhlík.
Prečo sa to týka aj klimatických plánov
Klimatické stratégie čoraz častejšie stavajú na „prírodných riešeniach“ – výsadbe, obnove krajiny či lepšom hospodárení. Bez práce s pôdou však hrozí, že tieto opatrenia budú mať menší efekt, než sa sľubuje.
Výskum mykoríznych sietí posúva diskusiu od toho, čo vidíme nad zemou, k tomu, čo drží ekosystém pokope v hĺbke. Ak sa do plánovania ochrany prírody a obnovy území nezarátajú aj pôdne organizmy, budeme opravovať strechu domu, ktorému sa rozpadávajú základy.
Pointa: pôdu neobnovíte len sadenicami
Ocenenie pre Toby Kiers pripomína, že pri ochrane prírody nestačí rátať stromy, hektáre a počty vysadených sadeníc. Rozhodujú aj vzťahy pod povrchom, tenké hubové vlákna, ktoré v tichosti rozdeľujú živiny a uzamykajú uhlík do pôdy.
Mohlo by vás zaujímať:
- Hlasujte za Elektromobil Roka a vyhrajte zájazd do Toskánska alebo víkend s elektromobilom
- Netflix spája sily s Benom Affleckom. Zamerali sa na umelú inteligenciu
- TIP na PODCAST: Bližšie k prírode (Halali)
Kto chce krajinu pripraviť na sucho a zároveň brať vážne klimatické ciele, musí sa začať pýtať aj na to, v akom stave je „podzemná sieť“. Lebo ak je pretrhnutá, nad zemou to skôr či neskôr pocíti každý.
