Britská spoločnosť Core Power v spolupráci s významnými partnermi, ako sú Bill Gatesom podporovaná TerraPower a Southern Company, vyvíja nový koncept plávajúcich jadrových elektrární. Tento prístup sa opiera o pokročilé modulárne reaktory (AMR), ktoré majú potenciál poskytnúť lacnejšiu a čistejšiu energiu ako súčasné fosílne palivá. Táto technológia by mohla výrazne ovplyvniť dekarbonizáciu námornej dopravy a priemyselných odvetví.
Ako fungujú plávajúce jadrové elektrárne?
Plávajúce jadrové elektrárne sú inštalované na špeciálne navrhnutých plošinách, ktoré môžu byť umiestnené na otvorenom mori alebo v blízkosti priemyselných centier. Ich konštrukcia je inšpirovaná ponorkovými reaktormi, ktoré sa osvedčili v americkom a ruskou námorníctve už od 50. rokov 20. storočia.
Na rozdiel od konvenčných jadrových elektrární, ktoré sú umiestnené na pevnej zemi, tieto jednotky využívajú okolité vodné prostredie ako prirodzený chladiaci mechanizmus, čím sa znižuje riziko prehriatia reaktora. Reaktory by mali mať výkon v rozmedzí 70 až 300 MWe, pričom ich modulárny dizajn umožňuje škálovanie podľa potrieb danej oblasti.
Výhody a potenciálne prínosy
Technológia ponúka významné výhody oproti tradičným riešeniam. Plávajúce jadrové elektrárne môžu slúžiť ako stabilný zdroj energie pre pobrežné mestá, veľké priemyselné prevádzky či výrobné závody na produkciu vodíka. Medzi ich hlavné prínosy patrí eliminácia potreby veľkých pozemných stavieb, čo znižuje náklady a zrýchľuje ich implementáciu. Okrem toho je možné ich umiestniť v blízkosti oblastí so slabou infraštruktúrou alebo na miestach s vysokou spotrebou energie, ako sú veľké prístavy a ťažobné oblasti.
Bezpečnostné a environmentálne výzvy
Hoci technológia sľubuje množstvo výhod, odborníci upozorňujú na viaceré riziká. Jedným z najväčších problémov je odolnosť voči extrémnym poveternostným podmienkam, cunami či možným útokom. Tieto reaktory navrhované spoločnosťou Core Power by však mali používať chladiace systémy založené na roztavených soliach, ktoré eliminujú riziko prehriatia. Tento koncept je podobný systému, aký skúmali vedci v Oak Ridge National Laboratory už v 60. rokoch minulého storočia.
Ďalšou otázkou je bezpečné skladovanie použitého jadrového paliva. Zatiaľ čo tradičné elektrárne musia riešiť dlhodobú správu vyhoretého paliva na súši, plávajúce elektrárne by mohli byť schopné transportovať rádioaktívny odpad na špecializované spracovateľské centrá, čím by sa znížilo riziko jeho nelegálneho využitia.
Mohlo by vás zaujímať:
- Reakcia na DeepSeek? OpenAI priniesol rýchlejší a dostupnejší ChatGPT o3-mini. Navyše je zadarmo.
- Chôdza ako gekón? Nový polymér inšpirovaný prírodou znižuje riziko pošmyknutia na ľade
- Ako jednotlivé krajiny okolo nás regulujú umelú inteligenciu?
Konkurencia a budúcnosť technológie
Core Power nie je jediným hráčom v tejto oblasti. Rusko už v roku 2019 spustilo do prevádzky plávajúcu jadrovú elektráreň Akademik Lomonosov, ktorá zásobuje elektrinou odľahlé oblasti na Sibíri. Čína taktiež plánuje nasadenie podobných jednotiek v Juhočínskom mori do roku 2030. Kľúčovou otázkou zostáva, ako sa k tejto technológii postavia regulačné úrady a aká bude jej ekonomická udržateľnosť v porovnaní s tradičnými zdrojmi energie.
