Hnutie Plant-for-the-Planet vzniklo v roku 2007, keď sa vtedy deväťročný Felix Finkbeiner v Nemecku dozvedel o kampani kenskej nositeľky Nobelovej ceny Wangari Maathaiovej. Podľa portálu Happy Eco News z toho vyrástla sieť, ktorá dnes pôsobí na troch kontinentoch.
Maathaiová vysadila naprieč Afrikou 30 miliónov stromov a chlapca zaujala jej myšlienka, že stromy sú spojencom proti otepľovaniu. Navrhol, aby každá krajina vysadila milión stromov. Ako trinásťročný predniesol pred Valným zhromaždením OSN cieľ bilióna stromov.
Z jednej triedy do sedemdesiatich šiestich krajín
Organizácia dnes prevádzkuje akadémie v 76 krajinách. Vyškolila vyše 104 800 detí a mladých ľudí v úlohe takzvaných ambasádorov klimatickej spravodlivosti. Učia sa najprv základy o klimatickej kríze a potom ich uplatňujú doma.
Na vlastných projektoch má organizácia podľa zdroja vysadených vyše 36 miliónov stromov. Cez jej platformu bolo u partnerských organizácií financovaných vyše 107 miliónov stromov. Obnova beží na mexickom polostrove Yucatán, v savanovej zóne Ghany a v Španielsku.
V Mexiku ide o vyše 17,8 milióna stromov, dve rezervácie pod aktívnou strážou a pripravovaný koridor pre jaguáre medzi rozdelenými biotopmi. Španielske projekty oživujú krajinu okolo Granady, Doñany, Madridu a Barcelony.
Nástroje rozdáva zadarmo aj konkurencii
Organizácia dáva k dispozícii softvér, ktorý sama používa. Forest Cloud slúži na financovanie a správu projektov, TreeMapper na meranie postupu obnovy a systém FireAlert sleduje riziko požiarov na 1,6 miliardy hektárov.
Nástroj Tracer má zase podporiť dodávateľské reťazce bez odlesňovania podľa európskej regulácie. Národné pobočky fungujú v ôsmich krajinách. Česká vetva od roku 2015 zapojila vyše tisíc ambasádorov, španielska od roku 2013 vyškolila vyše 5100 ľudí na 151 akadémiách.
Škandály, ktoré organizáciu prinútili zmeniť metodiku
Príbeh nie je bez škvŕn. Novinárske vyšetrovania podľa portálu Mongabay poukázali na nadsadené počty vysadených stromov, zlé vedenie záznamov aj na plány investovať do sporného realitného projektu.
Organizácia sama priznáva, že podcenila zložitosť ekosystémov, ktoré chcela obnoviť, a pracovala s napätým rozpočtom. Jednu mexickú lokalitu musela v roku 2023 pozastaviť, pretože pôdu poškodili desaťročia poľnohospodárstva a opakované záplavy robili obnovu príliš drahou.
Výsledkom je posun od počítania stromov k satelitným snímkam a plochám v hektároch. Podľa projektovej manažérky obnovy a ochrany lesa Anny Gee má obnova zmysel len vtedy, keď sa uvažuje v desaťročiach a storočiach, nie v rokoch.
Je to pripomienka, že nie každý les ochladí planétu. Časť výsadbových programov uprednostňuje počet stromov pred ich prežitím, siaha po nepôvodných druhoch a o porast sa dlhodobo nestará, takže veľa stromov neprežije do dospelosti.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na Dokument: Frozen Planet II – čo sa deje v najchladnejších kútoch planéty
- TIP na DOKUMENT: The Green Planet
- Viac stromov na dvore nie je len estetika. Pomáhajú aj klíme
Overiť sa preto oplatí nie ambície, ale metodiku: koľko z vysadených stromov stojí po piatich rokoch a kto to meria. Tropické suché lesy, ako tie v mexickom štáte Campeche, tvoria zhruba polovicu svetových lesov a obnovu potrebujú rovnako ako vlhké tropické pralesy. Či sa to podarí práve tomuto hnutiu, ukáže až ďalšia dekáda, nie ďalšia výsadbová sezóna. Zatiaľ platí, že jeho najväčším výsledkom nemusia byť stromy, ale mladí ľudia, ktorí berú ekológiu do vlastných rúk.
