Valné zhromaždenie OSN 20. mája 2026 prijalo rezolúciu o klimatickej zodpovednosti štátov. Prešla výraznou väčšinou: 141 krajín hlasovalo za, osem proti a 28 sa zdržalo.
Rezolúcia posúva tému z úrovne sľubov do roviny povinností a pripravuje pôdu pre konkrétne pravidlá aj kontrolu. V praxi to môže znamenať väčší tlak na vlády, ktoré ďalej podporujú ťažbu ropy, uhlia či plynu, aj silnejšie postavenie krajín, ktoré už dnes platia účet za cudzie emisie. O téme informoval portál Happy Eco News.
Keď sa oceán dvíha
Za rezolúciou stál najmä tichomorský ostrovný štát Vanuatu. Pre krajinu, ktorej územie ohrozuje stúpajúca hladina mora, nejde o politickú debatu, ale o otázku prežitia.
Vanuatu vytvorilo koalíciu naprieč regiónmi od Barbadosu cez Keňu až po Filipíny či Holandsko. Práve takáto zostava ukazuje, že klimatická zodpovednosť už nie je len téma „zelených“ štátov, ale rastúci medzinárodný štandard.
Chrániť klímu je právna povinnosť
Rezolúcia nadväzuje na prelomové stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) z roku 2025. Súd vtedy jednomyseľne vyhlásil, že ochrana globálneho klimatického systému je právna povinnosť vyplývajúca z medzinárodného práva, nie dobrovoľná politická voľba.
Kľúčový moment je aj v tom, čo to znamená pre krajiny, ktoré naďalej zvyšujú ťažbu fosílnych palív. Súd naznačil, že ďalšie rozširovanie produkcie môže byť považované za medzinárodne protiprávne konanie. A to otvára dvere aj k otázke kompenzácií pre štáty poškodzované klimatickými dopadmi.

Mladí z Pacifiku pretlačili tému až do OSN
Silným motorom celej iniciatívy boli študenti práva z Tichomoria, ktorí z akademickej myšlienky spravili globálnu právnu tému. Ich kampaň pomohla najprv dostať klimatické povinnosti pred ICJ a následne vybudovať politickú podporu pre rezolúciu OSN.
V praxi to ukazuje jednoduchú vec: aj malý štát a občianske hnutia dokážu posunúť medzinárodné pravidlá, ak dokážu vytvoriť tlak a spojiť dostatok krajín. Pri rezolúcii sa pridalo 90 spoluzakladateľov návrhu, čo sťažilo snahy oslabiť text alebo z neho vymazať zodpovednosť a vedecké fakty.
Fosílna brzda
Hlasovanie odhalilo aj jasnú líniu odporu. Spojené štáty hlasovali proti, pričom argumentovali právnymi a politickými obavami, hoci zároveň uznali, že ostrovné štáty čelia reálnym hrozbám.
Austrália mala podľa informácií z rokovaní posielať Vanuatu odkazy, aby návrh stiahlo. Zmysel je čitateľný: krajiny, ktoré sú ekonomicky alebo politicky previazané s ropným, plynovým či uhoľným priemyslom, sa nerady podpisujú pod dokumenty, ktoré môžu neskôr poslúžiť ako munícia v sporoch o škody.
Čo má prísť teraz
Rezolúcia tlačí na spravodlivý prechod, teda odchod od uhlia, ropy a plynu spôsobom, ktorý nezlomí chudobnejšie krajiny ani ľudí závislých od pracovných miest v starých odvetviach. Nestačí oznámiť cieľ, treba ukázať plán a financovanie.
V debatách sa opakuje aj citlivá téma: kto to zaplatí. Na stole sú vyššie dane a príspevky od najväčších znečisťovateľov vrátane veľkých korporácií a najbohatších, ako aj záväzky bohatších krajín v oblasti medzinárodného klimatického financovania.
- Vlády budú pod väčším tlakom vysvetliť, prečo povoľujú nové projekty na ťažbu fosílnych palív.
- Štáty zasiahnuté klimatickými škodami môžu ľahšie argumentovať právom na nápravu a finančnú pomoc.
- Rezolúcia posilňuje spojenie medzi klímou a ľudskými právami, čo zvyšuje riziko reputačných aj právnych následkov pre nečinnosť.
Vanuatu po hlasovaní ocenilo podporu, no zároveň pripomenulo, že ide len o začiatok. To najťažšie sa odohrá v národných politikách: v rozpočtoch, povoľovacích procesoch a v tom, či vlády prestanú hovoriť o klimatickej kríze jedným dychom a druhým podporovať jej príčiny.

Mohlo by vás zaujímať:
- Pralesy šetria farmárom ročne miliardy eur. Toto je ich nečakaný prínos
- Británia chystá bankovky s prírodou: Ľudia chcú rastliny a zvieratá namiesto osobností
- TIP na DOKUMENT: Delfíny z blízka

Ak má mať rezolúcia váhu, musí sa pretaviť do konkrétnych termínov, zákonov a peňazí. Pre ostrovné štáty v Pacifiku je to rozdiel medzi tým, či budú mať o pár desaťročí ešte domov, alebo už len adresu v emigrácii.