V prvej polovici roku 2025 nastal vo svetovej výrobe elektriny dôležitý zlom. Veterné a solárne elektrárne prvýkrát v histórii vyrobili viac elektrickej energie než uhoľné elektrárne. Tento vývoj ukazuje, že obnoviteľné zdroje už stíhajú nielen pokrývať rastúci dopyt po elektrine, ale dokážu ho aj úplne nasýtiť. Správa klimatického výskumného inštitútu Ember potvrdzuje, že na začiatku roka 2025 obnoviteľné zdroje pokryli celosvetový rast spotreby elektriny a zároveň pomohli znížiť využitie uhlia a plynu.
Najväčší podiel na tomto posune má solárna energia, ktorá medziročne narástla takmer o tretinu. Solárne zdroje tak pokryli až 83 % nárastu svetovej spotreby elektriny. Silný rast zaznamenala aj veterná energia, ktorá oproti minulému roku stúpla o vyše 7 %.
Kde obnoviteľná energia rastie najrýchlejšie?
Tempo rastu obnoviteľných zdrojov sa líši podľa regiónov. Najväčším ťahúňom bola Čína nasledovaná Indiou, zatiaľ čo USA a Európa boli stále závislé od fosílnych palív. Čína v prvej polovici 2025 pridala viac nových obnoviteľných zdrojov než všetky ostatné krajiny dokopy. Vďaka tomu tam klesla spotreba fosílnych palív o 2 %. Čína tak naďalej vedie svet v inováciách a rozvoji čistej energie.
Indická výroba z obnoviteľných zdrojov rástla viac než trikrát rýchlejšie než samotný dopyt po elektrine, ktorý bol tento rok slabý. Viedlo to k poklesu spotreby uhlia o vyše 3 % a výraznému, až 34-percentnému, prepadu spotreby plynu.
USA a Európa išli opačným smerom
Spojené štáty zažili iný vývoj. Tamojší dopyt po elektrine rástol rýchlejšie než prírastky obnoviteľných zdrojov, čo spôsobilo zvýšené spúšťanie uhoľných elektrární. Výroba elektriny z uhlia tak v USA za polrok 2025 stúpla o 17 %. Európa čelila komplikáciám, dopyt po elektrine síce rástol len mierne, no slabé počasie znížilo výrobu z vetra aj z vody. Hoci rástli solárne kapacity, európske krajiny museli zvýšiť výrobu z plynu o 14 % a z uhlia o vyše jedno percento.
Budúcnosť: uskladňovanie energie a koniec uhlia
Obnoviteľné zdroje už dnes zamestnávajú viac ľudí než uhoľný priemysel. Zatváranie tradičných baní a elektrární vytvára nové pracovné miesta vo výrobe, montáži a údržbe zelených technológií. Práca s inštaláciou solárnych panelov patrí v mnohých krajinách medzi najrýchlejšie rastúce profesie.
Výhľad na najbližšie roky je jasný. Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že celosvetová kapacita obnoviteľných zdrojov sa do roku 2030 môže viac ako zdvojnásobiť. Až 80 % novopostavenej čistej energetickej kapacity by mali tvoriť hlavne solárne fotovoltické panely, ktoré premieňajú slnečné žiarenie na elektrinu. Čína si má podľa odhadov udržať vedúcu pozíciu aj do konca desaťročia a India sa má stať druhým najväčším trhom s obnoviteľnou energiou.
Pokrok zaznamenávajú aj technológie na uskladnenie energie, ktoré riešia výkyvy vo výrobe z vetra a slnka. Moderné batériové úložiská dokážu ukladať prebytočnú energiu a použiť ju vo chvíli, keď slnko nesvieti alebo nefúka vietor. Tieto riešenia rýchlo zlacňujú a zväčšujú sa, najväčšie batériové systémy dnes vedia zásobovať státisíce domácností niekoľko hodín.
Odstavovanie uhoľných elektrární a ekologické dôsledky
V najbližších piatich rokoch má byť vyradených veľa uhoľných elektrární po celom svete. V USA sa do roku 2030 plánuje odstaviť viac ako 40 gigawattov uhoľných kapacít, čo by postačilo na zásobenie asi 30 miliónov domácností. Európa chce väčšinu zvyšných uhoľných elektrární zatvoriť do roku 2030 a viaceré ázijské krajiny už zastavili výstavbu nových uhoľných zdrojov.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na DOKUMENT: The Social Dilemma – temná stránka sociálnych sietí
- Solárne panely sa budú vyrábať vo vesmíre už v roku 2027
- 4ka Android Code 2025: Vyberte najlepšiu slovenskú apku v oblasti Dopravy a Cestovania a vyhrajte skvelé ceny
Odstup od uhlia má veľký význam pre životné prostredie, lebo uhoľné elektrárne sú hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého v energetike. Každá megawatthodina z uhlia vyprodukuje priemerne tonu CO2, zatiaľ čo veterná a slnečná energia nemajú pri výrobe žiadne priame emisie.
