Zatiaľ čo doterajšie iniciatívy boli iba pilotné, toto zariadenie je navrhnuté na dlhodobú prevádzku a má potenciál bezpečne uskladniť emisie na tisíce rokov. Projekt Northern Lights už uložil prvé objemy CO₂ do hĺbky takmer 2600 metrov pod morské dno, čo je približne 1,6 míle pod hladinou mora.
Cieľom projektu je znižovať emisie z priemyslu zachytávaním oxidu uhličitého priamo pri zdroji, v tomto prípade v nórskej cementárni. Zachytený plyn sa dopravuje loďou do pobrežného logistického uzla a následne putuje potrubím dlhým 100 kilometrov do geologického rezervoáru Aurora. Horninové vrstvy tam pôsobia ako prirodzená bariéra, ktorá udrží CO₂ v podzemí po tisícročia. O téme informoval portál HappyEcoNews.
Ako Northern Lights funguje a kto za ním stojí
V prvej fáze plánuje Northern Lights uskladniť 1,5 milióna ton CO₂ ročne, čo zodpovedá emisiám približne 750-tisíc osobných áut za rok. Do roku 2028 sa má kapacita zvýšiť na viac než 5 miliónov ton. Ide o spoločný projekt firiem Equinor, Shell a TotalEnergies, ktorý výrazne podporuje nórska vláda. Zaujímavosťou riešenia je jeho otvorenosť. Úložisko neslúži iba pre nórske emisie, ale umožňuje aj iným európskym firmám skladovať CO₂. Prví záujemcovia už prišli z Dánska a Holandska.
Bezpečnosť, náklady a technologický prínos
Bezpečnosť a náklady patria medzi hlavné otázky. Medzi možné riziká patrí únik CO₂, no štúdie ukazujú, že rezervoár Aurora je veľmi stabilný. Systém je neustále monitorovaný a platia prísne environmentálne normy, ktoré majú zabezpečiť, že plyn ostane uzavretý v požadovaných podmienkach. Cena za uskladnenie jednej tony CO₂ sa pohybuje medzi 20 až 80 americkými dolármi. Pre cementársky priemysel, ktorý je globálne zodpovedný za približne 8 % emisií a má obmedzené možnosti dekarbonizácie, je takáto služba čoraz bežnejšou súčasťou prevádzkových nákladov.
Mohlo by vás zaujímať:
- AI nemusí len škodiť. Po novom dokáže zefektívniť a zvýšiť bezpečnosť budov
- Je práca na diaľku skutočne ekologická?
- Vnútorné solárne panely napájajú zariadenia aj bez slnka
Príležitosť aj pre ďalšie krajiny
Ukladanie uhlíka nie je univerzálnym riešením klimatickej krízy, no je praktickou možnosťou pre odvetvia, kde je znižovanie emisií technicky či ekonomicky náročné. Každá bezpečne uložená tona CO₂ znamená menej uhlíka v atmosfére a menšie riziko pre klímu. Equinor plánuje do roku 2035 zvýšiť kapacitu úložiska na 30 až 50 miliónov ton CO₂ ročne. Podobné možnosti majú aj Spojené štáty, Kanada a Austrália vďaka vhodnej geologickej štruktúre. Ak by sa nórsky model rozšíril celosvetovo, mohol by výrazne prispieť k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.
