Lesy vedia viazať oxid uhličitý, no zároveň menia, koľko slnečnej energie sa odrazí späť do vesmíru a koľko tepla zostane pri zemi. Ak sa stromy vysadia na nesprávnom mieste, klimatický efekt môže byť slabší a niekedy dokonca opačný, než ľudia čakajú, ukázal výskum.
Prečo viac stromov nemusí znamenať menej tepla
Stromy pri fotosyntéze berú z atmosféry CO2 a ukladajú uhlík do dreva, koreňov aj pôdy. Tento mechanizmus je dobre známy a patrí medzi dôvody, prečo sa výsadba dostala do klimatických plánov štátov aj firiem.
Lenže les nerobí iba „uhlíkové účtovníctvo“. Má aj fyzikálny vplyv na klímu. najmä cez takzvané albedo, teda odrazivosť povrchu. Svetlé plochy ako sneh či step odrážajú viac slnečného žiarenia, tmavý les ho naopak pohltí a môže lokálne pridávať teplo.
Sneh, tmavý porast a nečakaný problém na severe
Práve v chladnejších a zasnežených regiónoch môže byť rozdiel najvýraznejší. Keď sa na mieste, ktoré bývalo veľkú časť roka svetlé, vytvorí hustý tmavý porast, povrch začne pohlcovať viac energie zo slnka.
Výsledok je nepríjemne jednoduchý: časť prínosu z viazania uhlíka môže spotrebovať nižšia odrazivosť. Preto výskum naznačuje, že v niektorých severných boreálnych oblastiach nemusí byť klimatická návratnosť výsadby taká vysoká, ako sa predpokladalo.
Trópy majú dvojitý bonus
V trópoch a v mnohých miernych pásmach sa karta otáča. Tropické lesy viažu veľa uhlíka, no zároveň ochladzujú vzduch cez evapotranspiráciu: stromy uvoľňujú vodnú paru cez listy, čím znižujú teplotu okolia a ovplyvňujú tvorbu oblakov aj zrážky.
V praxi to znamená, že to isté množstvo stromov môže mať úplne odlišný efekt podľa toho, či rastú v oblasti, kde prirodzene podporujú vodný cyklus, alebo na mieste, kde skôr zmenia svetlý povrch na tmavý.
Čo to mení pre klimatické sľuby a výsadby
Masové kampane výsadby sa často opierajú o jednoduché čísla, ktoré sa dobre komunikujú: koľko stromov pribudlo, koľko hektárov sa zazelenalo. Výskum však posúva dôraz od koľko k kde a čo presne tam má rásť.
Problém nie je len fyzika. Keď sa do krajiny tlačia nevhodné druhy alebo sa vysádza monokultúra, môže to oslabiť biodiverzitu, zmeniť režim vody v pôde a zvýšiť riziko škodcov či požiarov.
- Výsadba do prirodzených trávnatých ekosystémov môže narušiť krajinu, ktorá sama plní dôležité ekologické funkcie.
- Monokultúry síce vyzerajú zeleno, no bývajú zraniteľnejšie a často poskytujú slabšie útočisko pre živočíchy.
- Najväčší zmysel má obnova tam, kde les historicky bol a kde podmienky ako zrážky, pôda, klíma, lesu prajú.
Niekedy je najlepšia výsadba tá, ktorá už stojí
Silný odkaz výskumu smeruje aj k ochrane existujúcich lesov. Staré, vyzreté porasty držia obrovské zásoby uhlíka a fungujú ako stabilné ekosystémy s prepojenými vzťahmi medzi rastlinami, pôdou, hmyzom a zvieratami.
V mnohých prípadoch môže mať väčší klimatický efekt zastaviť odlesňovanie a obnoviť degradované lesy, než začínať úplne nové projekty na miestach, kde les nikdy prirodzene nebol, alebo mu tam budú chýbať voda a vhodná klíma.
Čo by mali robiť mestá, štáty a firmy inak
Výsadba stromov nie je slepá ulička. Stále patrí medzi najdostupnejšie prírodné riešenia, ktoré okrem klímy prinášajú tieň v mestách, čistejší vzduch, menšie riziko povodní či stabilnejšiu pôdu na svahoch.
Lenže ak má mať reálny efekt, plánovanie musí byť viac, než len práca s mapou a dátami, a menej než PR kampaň s okrúhlym číslom. Stromy môžu byť silný nástroj, no iba vtedy, keď rastú tam, kde z nich príroda aj klíma naozaj niečo majú.
Mohlo by vás zaujímať:
- Malé zmeny, veľký efekt: Ako reálne šetriť planétu
- Menej turistov, viac peňazí: Trend, ktorý chráni prírodu
- Nemecko má problém splniť svoje klimatické ciele do roku 2030
Kto dnes sľubuje milión stromov, mal by vedieť odpovedať na jednoduchú otázku: kde presne budú stáť o 30 rokov a či tam budú dávať zmysel aj v teplejšej, suchšej a extrémnejšej budúcnosti.
