Lídri rozvojových krajín, ktoré čelia klimatickým zmenám, skritizovali bohaté krajiny na Valnom zhromaždení OSN, že zaostávajú za svojimi sľubmi financovať opatrenia proti stúpajúcim hladinám morí, suchám a odlesňovaniu. Prezidentka Marshallových ostrovov, Hilda Heine, povedala: „Je najvyšší čas, aby bohatý svet splnil svoje povinnosti a poslal peniaze tam, kde sú najviac potrebné. Sľuby nevracajú pôdu v atoloch, ako je moja krajina.“
Bohaté krajiny sa ťažko vyrovnávajú so svojimi záväzkami v oblasti klimatického financovania. Ich financovanie dosiahlo 100 miliárd dolárov ročne, čo bol cieľ dohodnutý v roku 2009, ale bol splnený až v roku 2022, teda o dva roky neskôr, ako sa dohodli (2020). Na klimatickom summite OSN minulý rok lídri súhlasili, že do roku 2035 poskytnú rozvojovým krajinám 300 miliárd dolárov ročne. Mnohé rozvojové krajiny považujú túto sumu za príliš malú.
Lídri rozvojových krajín varujú, že bohaté krajiny musia poskytnúť zdroje na riešenie klimatickej krízy, ktorú sami spôsobili. USA sú podľa analýzy Our World in Data najväčším kumulatívnym producentom skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou klimatických zmien.
V druhej polovici prezidentovania Donalda Trumpa už druhýkrát vystúpili z Parížskej dohody a zastavili väčšinu klimatických finančných záväzkov. Pod jeho nástupcom, Joeom Bidenom, USA poskytovali približne 11 miliárd dolárov ročne, čo predstavovalo asi 8 % globálneho klimatického financovania. Trump počas svojho vystúpenia na Valnom zhromaždení označil klimatické zmeny za „najväčšiu podvodnú záležitosť na svete“.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na FILM: Lebo medveď
- Mikroplasty v kuchyni: čo o nich vieme a ako sa im vyhnúť?
- 8 európskych krajín sa dohodlo na vyššom zdanení odletov z ich letísk
Minulý rok bol najteplejším rokom v histórii, keď globálne teploty prvýkrát prekročili 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu éru, čo priblížilo svet k prekročeniu záväzkov stanovených v Parížskej dohode. Prezident Ghany – John Mahama, reagoval na rastúce antiimigračné politiky v globálnom merítku a prisúdil migrantov klimatickým zmenám. „Mnoho z týchto migrantov sú klimatickí utečenci,“ povedal Mahama.
Prezident Somálska, Hassan Sheikh Mohamud, informoval Valné zhromaždenie, že klimatické zmeny „nútia vlády rozvojových krajín, vrátane mojej vlastnej, robiť nemožné finančné rozhodnutia, ktoré bránia našim ambíciám investovať do odolnosti a rozvoja.“
Zdroj: TheJapanTimes
