Počas pandémie COVID-19 sa na ochranu verejného zdravia zavádzali rôzne opatrenia, od lockdownov cez cestovné obmedzenia až po sociálny dištanc. Zmyslom bolo spomaliť šírenie vírusu vyhýbaním sa úzkym kontaktom. Prekvapivo však nie sme jediný druh, ktorý si dokáže poradiť so šírením nákazy zmenou svojho prostredia.
Nový výskum publikovaný v časopise Science ukazuje, že mravec obyčajný (Lasius niger) dokáže upraviť architektúru svojho hniezda tak, aby sa minimalizovalo riziko šírenia infekcie. V podstate ide o “sociálny dištanc” zabudovaný priamo do stien mraveniska. Vedúci výskumu Luke Leckie z University of Bristol vysvetľuje, že hoci sa už vedelo, že mravce menia spôsob kopania podľa podmienok, toto je prvýkrát, čo bolo zaznamenané, že dokážu cielene upraviť štruktúru hniezda pre lepšiu ochranu pred chorobou.
Komplexné mravenisko ako ochrana pred chorobami
Mravčie kolónie, najmä tie s takzvanou eusociálnou organizáciou, žijú v tesných vzťahoch, čo môže uľahčiť šírenie patogénov. Preto majú ich hniezda prepracovanú štruktúru s oddelenými komorami na potravu, larvy, či špeciálne chodby určené na odkladanie odpadu. Vedci predpokladali, že tieto tunely môžu slúžiť aj ako bariéry proti šíreniu infekcie.
Na overenie tejto hypotézy použil Leckieho tím mikro-CT skenovanie, teda detailné 3D modelovanie hniezd. Dve skupiny po 180 mravcov stavali hniezda v nádobách s pôdou a po 24 hodinách boli do každej pridané ďalšie mravce. Jedna zo skupín bola vystavená hubovým spóram Metarhizium brunneum, známym patogénom pre hmyz. Šesť dní vedci hniezda detailne skenovali a sledujúci všetky zmeny v štruktúre. Téme sa venoval aj portál NewAtlas.com.
Mravce menia dizajn hniezda podľa rizika infekcie
Analýza 3D modelov ukázala, že kolónie vystavené patogénu menili hniezda inak ako zdravé skupiny. Vchody boli ďalej od seba, v priemere približne o šesť milimetrov, čo pomáhalo znížiť možnosť zhromažďovania väčšieho počtu jedincov na jednom mieste. Vnútorné komory stavali viac bokom a chodby medzi nimi robili dlhšie a viac kľukaté. Objavili sa aj alternatívne trasy, ktoré pravdepodobne bránili prílišnému kontaktu medzi skupinami mravcov. Vedci pozorovali tiež, že infikované mravce trávili viac času na povrchu, čo môže fungovať ako forma izolácie, niečo podobné ako sociálny dištanc u ľudí.
Mohlo by vás zaujímať:
- NotebookLM pridáva kvízy a kartičky priamo z vašich poznámok. Ideálne pri štúdiu
- Konferencia Klimaticky odolnejšie mestá 2025 spojila odborníkov aj samosprávy
- Udržateľné tipy, ktoré sa skutočne oplatia
Simulácie šírenia chorôb podľa 3D plánov hniezd potvrdili, že takto upravené mraveniská znižujú riziko nákazy medzi členmi kolónie. “Zaujímavé bolo, že ak sme v modeloch zohľadnili aj samostatnú izoláciu infikovaných mravcov, účinok bol ešte silnejší. Kolónie vystavené hube boli na šírenie choroby odolnejšie než tie v kontrolnej skupine,” komentuje Luke Leckie.
Výsledky ukazujú, ako môže architektúra a správanie zvierat reagovať na hrozby z prostredia a do určitej miery môžu takéto poznatky inšpirovať aj ľudí pri zvládaní epidémií.
