Výskumný tím z Torontskej univerzity po pätnástich rokoch výskumu objavil konkrétnu molekulu, ktorá sa nachádza v rakovinových bunkách a pomáha rozkladať chybne poskladané bielkoviny v mozgu. Práve tieto usadeniny poškodzujú nervové bunky pri Alzheimerovej chorobe a spôsobujú zhoršovanie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.
Kľúčové bolo zistenie, že niektoré druhy rakoviny vylučujú bielkovinu menom cystatín C. Tento proteín dokáže prechádzať telom až do mozgu, kde pomáha odstraňovať toxické zhluky amyloidu. Amyloid je lepkavá bielkovina, ktorá je úzko spojená s rozvojom Alzheimerovej choroby. Cystatín C sa naviaže na tieto škodlivé zhluky a aktivuje špeciálne imunitné bunky mozgu: mikroglie, ktoré potom rozkladajú amyloidové plaky. Keď vedci tento mechanizmus u laboratórnych myší zablokovali, ochranný účinok sa stratil. Téme sa venoval portál NewAtlas.com.
Ako môžu rakovinové bunky ochraňovať mozog
Výskum sa uskutočnil na „myšom modeli“ Alzheimerovej choroby, do ktorého vedci implantovali tri typy ľudských nádorov – pľúcny, prostatický a nádor hrubého čreva. Myši s rakovinovými bunkami neprejavovali typické príznaky usadzovania amyloidových plakov v mozgu, ktoré sú spojené s rozvojom demencie. Vedci preto hľadali konkrétnu látku, ktorá prechádza ochrannou bariérou medzi krvou a mozgom a môže pozitívne ovplyvniť rozklad škodlivých bielkovín. Samotný objav trval ďalších šesť rokov a rozhodujúcu úlohu napokon zohral práve cystatín C.
Na základe nových poznatkov sa ukazuje, že niektoré onkologické lieky by mohli spomaľovať zhoršovanie kognitívnych funkcií. Hoci sú výsledky ešte len predbežné, otvárajú nové možnosti vývoja liečiv, ktoré by cielene rozkladali alebo zabránili vzniku amyloidových plakov aj bez priamej súvislosti s liečbou rakoviny.
Nový potenciál pre liečbu Alzheimerovej choroby
Autori štúdie upozorňujú, že ich poznatky môžu výrazne ovplyvniť výskum v oblasti ochorení mozgu. Výsledky dávajú nádej na vývoj nových terapeutických prístupov, ktoré by umožnili cielene odbúravať už existujúce amyloidové plaky v mozgu. To by znamenalo individuálnejšiu liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou oproti dnešným možnostiam, ktoré sa väčšinou zameriavajú len na znižovanie hladiny amyloidu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Medúzy spia podobne ako my a dávajú si aj popoludňajší odpočinok
- TIP na KNIHU: Jason Hickel – Less is More
- 4ka Android Code 2025 powered by zajtra.sk má víťazov: Slováci ocenili Android aplikácie
Podľa neurológa Donalda Weavera z Krembil Research Institute, ktorý sa na výskume priamo nepodieľal, ide o zaujímavý krok dopredu. Výskumníci podľa neho našli dôležitý dielik do skladačky, ktorý však zatiaľ celý obraz nevytvára.
