Digitálne služby vyzerajú „čisto“, no v pozadí bežia servery, ktoré treba napájať a chladiť. A čím viac dát od ľudí pýtame, tým viac práce dostanú dátové centrá. Jedným z prekvapivých žrútov energie je digitálne overovanie identity – video selfie, skeny dokladov či biometrika. Zjednodušenie týchto procesov môže znížiť množstvo prenášaných a ukladaných dát, a tým aj emisie spojené s prevádzkou internetu. O téme informoval portál Happy Eco News.
Neviditeľná spotreba
Každý súbor, ktorý aplikácii nahráme, končí na fyzických strojoch. Servery bežia nepretržite a pri veľkých objemoch dát sa mení aj najväčší „detail“ na náklad: elektrina na výpočty a ďalšia elektrina na chladenie.
Pri bežnom texte či jednoduchých údajoch je záťaž relatívne nízka. Iné je to pri vysokom rozlíšení, videu a biometrických prvkoch, ktoré zaberajú veľa miesta a často sa musia archivovať dlhé roky.
Dátové centrá pritom neriešia iba kilowatthodiny. Potrebujú aj priestor a pri chladiacich vežiach často aj veľké množstvo vody. Preto sa z online služby veľmi rýchlo stane úplne pozemský problém.
Prečo je KYC náročnejšie než vyplnenie formulára
Moderné pravidlá v mnohých odvetviach tlačia firmy do overovania typu „poznaj svojho klienta“ (KYC). V praxi to často znamená nahrávanie živého videa, fotenie pasu alebo občianskeho preukazu v HD kvalite a vyhodnocovanie biometrických znakov.
Takéto súbory sa nielen ukladajú. Musia sa spracovať, porovnať a vyhodnotiť. Neraz pomocou algoritmov, ktoré majú vyššiu spotrebu než jednoduché databázové operácie. A keď sa k tomu pridá povinné dlhodobé uchovávanie, nároky sa násobia.
Funguje aj bezpečnosť s menším množstvom dát
Technologický svet už testuje, že bezpečnosť sa dá postaviť aj bez hromadenia citlivých súborov na firemných serveroch. Jedným z riešení sú decentralizované identity, kde si používateľ drží overovacie údaje lokálne, napríklad v smartfóne a službe odovzdá iba to, čo je nevyhnutné.
Takýto prístup znižuje neustály prenos dát a obmedzuje potrebu masívnych úložísk. Zároveň skracuje reťaz, v ktorej môže dôjsť k úniku citlivých dokumentov.
Streamlinované modely skúšajú aj digitálna zábava a online hranie. Vidno to aj na platformách, ktoré v určitých prípadoch umožňujú prístup bez rozsiahlych nahrávok dokladov. Práve tým, že sa vyhnú spracovaniu, šifrovaniu a dlhodobému skladovaniu veľkých balíkov identifikačných dát.
Súkromie a emisie
Minimalizácia zberu dát sa donedávna brala najmä ako otázka súkromia. Dnes sa čoraz častejšie objavuje aj v debatách o uhlíkovej stope technológií a v ESG stratégiách firiem: menej zbytočných kontrol, menej uložených súborov, menšia energetická záťaž.
Aj trh na to reaguje. Analytici si všímajú rast segmentu overovania uhlíkovej stopy produktov, ktorý mal podľa zverejnených čísel narásť z 12,12 miliardy dolárov v roku 2024 na 14,72 miliardy v roku 2025. Tlak na transparentnosť sa tak postupne prenáša aj na digitálnu infraštruktúru.
Mohlo by vás zaujímať:
- Hlasujte za Elektromobil Roka a vyhrajte zájazd do Toskánska alebo víkend s elektromobilom
- Jazda na bicykli môže byť nebezpečná. Táto AI kamera vás varuje skôr, než je neskoro
- Premena plastu na vodík: Čistejšia alternatíva k fosílnym palivám
Čo sa môže zmeniť už dnes
Najjednoduchšie pravidlo znie: pýtať si iba to, čo je nevyhnutné. Ak služba potrebuje potvrdiť vek, nemusí hneď skladovať kópiu dokladu. Ak stačí jednorazové overenie, nemá zmysel držať video a biometriku „pre istotu“ celé roky. Internet bude rásť ďalej, no nemusí rásť aj objem dát, ktoré o sebe odovzdávame pri každom kliknutí.
