Nový výskum, ktorý vyšiel v časopise Nature Communications, ukazuje, že tieto organizmy nielenže skutočne spia, ale spánku venujú zhruba tretinu dňa, teda približne toľko ako ľudia. Zistenia naznačujú, že potreba spánku siaha hlboko do evolučnej histórie. Spánok existoval dávno pred mozgom a pomáhal bunkám zvládať stres a opravovať poškodenia. Na tému upozornil portál NewAtlas.com.
„Medúzy a sasanky naozaj spia, čo doteraz nebolo úplne jasné,“ vysvetľuje neurobiológ Lior Appelbaum z Bar-Ilan University pre New Atlas. „Spánok je dôležitý aj pre živočíchy bez mozgu. Umožňuje im obnovu po bunkovom strese a zabezpečuje údržbu buniek.“
Prečo vlastne živočíchy spia?
Otázka, prečo živočíchy potrebujú spánok, trápi vedcov už dlhé roky. Spánok sledujeme naprieč celou živočíšnou ríšou, no jeho presné dôvody sú stále predmetom diskusií. Zaujímavé je, že počas spánku sú zvieratá menej vnímavé a stávajú sa zraniteľnejšími voči predátorom. To vyvoláva otázku: prečo riskujú a spia, ak by to nebolo naozaj dôležité? Aj preto sa Appelbaumov tím pustil do výskumu, aby lepšie pochopili pôvod spánku.
Medúzy, ktoré spia aj po obede
Vedci sa pozreli na medúzu Cassiopea andromeda (známu aj ako medúza obrátená dnom hore) a sasanku druhu Nematostella vectensis, aby zistili, ako sa vyvíjal spánok v priebehu evolúcie. Pomocou infračervenej kamery a špeciálneho softvéru sledovali pohyb a cykly aktivity a nečinnosti v 24-hodinovom svetelnom režime: 12 hodín svetla a 12 hodín tmy, ktorý napodobňuje prirodzený deň.
Ukázalo sa, že medúzy žijúce v symbióze s fotosyntetizujúcimi riasami sú aktívne najmä cez deň, v noci väčšinou spia a podobne ako niektorí ľudia po obede, si dávajú aj krátky popoludňajší odpočinok. Naopak, morské sasanky sú živšie v noci a viac oddychujú v skorých ranných hodinách.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na KNIHU: Jason Hickel – Less is More
- 4ka Android Code 2025 powered by zajtra.sk má víťazov: Slováci ocenili Android aplikácie
- Planéta na suchu: Voda dochádza rýchlejšie, než si myslíme
Ako vlastne môžeme vedieť, že tieto živočíchy skutočne spia a nie iba pasívne oddychujú? Výskumníci merali, ako rýchlo reagujú na podnety, ako je napríklad zmena svetla alebo prítomnosť potravy, počas ich pokoja. Podľa tejto reakcie Appelbaum určil, že medúza spí vtedy, keď pulzuje menej než 37-krát za minútu po dobu aspoň troch minút. U sasanky bol za spánok považovaný stav, keď bola aspoň osem minút úplne neaktívna.
Spánok ako bunková údržba
Čo však spôsobuje, že spánok je taký dôležitý? Predchádzajúce výskumy ukázali, že zvýšené poškodenie DNA v nervových bunkách podporuje potrebu spánku. Appelbaum a kolegovia na to nadviazali a vystavili medúzy aj sasanky ultrafialovému žiareniu či chemikáliám poškodzujúcim DNA. Iným živočíchom narúšali spánok jemnými zásahmi, ako bol pulzujúci prúd vody.
Záver bol jasný: počas bdelosti sa poškodenia DNA hromadili, no počas spánku sa v noci opravovali. Keď bola DNA poškodená viac, živočíchy spali dlhšie, čo naznačuje, že spánok je kľúčový na opravu buniek a ich správne fungovanie. Aj u ľudí sa predsa hovorí, že spánok lieči.
