Nová štúdia publikovaná v Nature Sustainability priniesla prekvapivé zistenie – živočíšny a ľudský odpad obsahujú dostatok živín na úplné nahradenie chemických hnojív v globálnom poľnohospodárstve. Tento objav by mohol vyriešiť problémy s nedostatkom hnojív a zároveň znížiť celkovú environmentálnu záťaž pre našu planétu.
Vedci analyzovali údaje zo 146 krajín a zistili, že množstvo fosforu, dusíka a draslíka obsiahnuté v odpade ďaleko presahuje potreby súčasného poľnohospodárstva. Napríklad dostupné množstvo draslíka v odpade je až päťnásobne vyššie, než koľko ho farmári reálne využívajú. Recyklovaním odpadu by bolo možné pokryť 8 % globálnej spotreby fosforu, 14 % draslíka a 16 % dusíka potrebného na dosiahnutie optimálnych výnosov plodín.
Ekonomické a ekologické výhody
Výroba syntetických hnojív je energeticky náročná, závislá od fosílnych palív a spôsobuje významné emisie CO₂. Napríklad produkcia dusíkatých hnojív sa podieľa na 1,4 % celosvetových emisií CO₂ ročne. Ťažba fosforu zase vedie k ničeniu ekosystémov a znečisťovaniu veľmi potrebných vodných zdrojov. Použitím odpadu ako alternatívy by sa tieto negatívne dopady mohli výrazne zmierniť.
Niektoré krajiny by z tejto zmeny profitovali viac ako iné. Čína by mohla nahradiť až 27 % súčasných hnojív recyklovaným odpadom, USA 26 % a India dokonca takmer viac ako polovicu. V 21 krajinách, vrátane Afganistanu či Namíbie, obsahuje ľudský odpad viac živín, než koľko farmári v súčasnosti aplikujú na polia.
Najväčšou výzvou pri prechode na organické hnojivá z odpadu je nedostatok infraštruktúry. Väčšina čističiek odpadových vôd je nastavená na likvidáciu odpadu, nie na jeho recykláciu. Moderné spracovateľské zariadenia, ktoré dokážu oddeliť živiny a odstrániť škodlivé látky, sú drahé – ich výstavba stojí od 10 do 50 miliónov dolárov. Potrebné by boli aj špeciálne transportné systémy na zachovanie kvality živín.
Niektoré krajiny však už v tejto oblasti dosiahli pokrok. V Japonsku mesto Osaka spracúva 100 % svojho ľudského odpadu na hnojivo pre viac ako 2 000 fariem. V Indii programy premeny živočíšneho odpadu na bioplyn a hnojivá pomáhajú tisíckam malých farmárov znižovať závislosť od chemických hnojív. Štokholm zas recykluje odpadové vody na certifikované hnojivá pre vidiecke oblasti.
- Môže sa nám vývoj zbraní umelej inteligencie vymknúť z pod kontroly?
- Rastlinný olej ako revolučný nástroj na recykláciu lítium-iónových batérií
- Robotické včely z MIT: Budúcnosť opeľovania v ohrozenom svet
Budúcnosť recyklovaných hnojív
Prechod na udržateľný model výživy plodín si vyžaduje spoluprácu medzi farmármi, odpadovými spoločnosťami a vládnymi agentúrami. Dôležitá bude aj verejná informovanosť – transparentná komunikácia o bezpečnostných opatreniach môže zvýšiť dôveru v tento systém. Ak sa podarí využiť plný potenciál odpadu ako zdroja živín, môže to priniesť lacnejšie hnojivá, menej znečistenia a stabilnejšie ceny pre farmárov. Recyklovanie odpadu na hnojivo je praktickou cestou k udržateľnému poľnohospodárstvu a lepšiemu využitiu prírodných zdrojov.
Zdroj: HappyEcoNews
