Už v období lockdownu vedci spozorovali merateľné zmeny tvaru ich zobákov. Zmeny úzko súviseli s úbytkom potravy a menej prítomnými ľuďmi na verejných priestranstvách. Táto situácia výskumníkom ponúkla unikátnu šancu sledovať, ako rýchlo dokáže správanie človeka ovplyvniť fyzické znaky mestských živočíchov.
Výskumný tím z Kalifornskej univerzity v Los Angeles sledoval populáciu tmavookých vrabcov druhu Junco hyemalis na univerzitnom kampuse v rokoch 2018 až 2025. Výsledky ukázali, že vtáky narodené počas lockdownu mali tvar zobáka podobný, ako ich voľne žijúci príbuzní z blízkych prírodných oblastí. Mali teda dlhšie a tenšie zobáky, zatiaľ čo typické mestské vrabce majú skôr kratšie a robustnejšie zobáky. Po návrate ľudí a obnovení potravinového odpadu v uliciach sa tento rozdiel u ďalších generácií strácal. Téme sa venoval portál NewAtlas.com.
Prečo sa mení tvar zobáka
Mestské vrabce majú zvyčajne kratšie a širšie zobáky. Takýto tvar im lepšie umožňuje využívať potravu spojenú s ľudskou prítomnosťou, či už sú to odpadky alebo krmivo určené pre vtáky. Počas lockdownu však v mestskej prírode, kde žijú malé, sivé vrabce, začali prevládať jedince s dlhšími, užšími zobákmi, podobne ako u vtákov mimo mesta. Výskumníci si všimli, že tieto zmeny sa prejavili hlavne u vtákov narodených počas alebo krátko po období nižšej ľudskej aktivity. Neskôr, keď sa situácia vrátila do bežných koľají, rozdiely opäť zmizli.
Prírodný experiment počas pandémie
To, čo robí tieto pozorovania výnimočnými, sú okolnosti ich vzniku. Lockdown vytvoril špecifické podmienky – mestské prostredie dočasne stratilo typický ľudský vplyv. Za normálnych okolností nie je možné „vypnúť“ ľudské zásahy a sledovať ich vplyv na zvieratá takto presne.
Podľa výskumníkov bola kľúčovým faktorom dostupnosť potravy. Zatvorenie reštaurácií a pokles organického odpadu znamenali, že mestské vtáky stratili hlavný zdroj potravy. Vtáky boli nútené zmeniť stravu, a preto sa začal zvýhodňovať tvar zobáka, ktorý je lepšie prispôsobený na iný druh potravy.
Rýchla evolúcia, alebo iba prispôsobenie?
Autori štúdie upozorňujú, že zatiaľ nie je možné hovoriť o skutočnej evolúcii v pravom zmysle slova. Zmeny v telesných znakoch môžu nastať rôznymi spôsobmi, nielen genetickou evolúciou, ale napríklad aj úpravou znakov jedincov v dôsledku prostredia. V tomto prípade išlo najskôr o rýchle zvýhodnenie tvarov zobákov, ktoré sa už v populácii vyskytovali, bez potreby nových genetických zmien.
Mohlo by vás zaujímať:
- AI hračky boli nebezpečné pre deti, no po zmene už by byť nemali
- TIP na DOKUMENT: Poisoned: tvrdá pravda o potravinách
- Inšpirácia bobrami: Umelé hrádze ako riešenie klimatickej krízy
Vedci nevylučujú ani to, že sa počas lockdownu do mesta na čas presunuli vtáky z blízkych prírodných oblastí a krížili sa s mestskými jedincami. Považujú to však za menej pravdepodobné vzhľadom na časovanie a konzistentnosť zmien. Aby mali istotu, plánujú podrobnejší genetický výskum v ďalších generáciách.
