Kyborgské šváby sa učia pichať injekcie ľuďom pod troskami

Vedci z University of Queensland pridali diaľkovo riadeným švábom vstrekovací systém na lieky. Zblízka trafili cieľ takmer vždy, zatiaľ na náhradách kože.
Šváb záchranár
Šváb záchranár | Zdroj: news.uq.edu.au

Vedci z University of Queensland a University of New South Wales pridali diaľkovo riadeným švábom vstrekovací systém na lieky. Podľa portálu New Atlas z nich urobili hmyzích záchranárov.

Šváby sa pri pátracích akciách v troskách používajú už niekoľko rokov. Sú malé a obratné, takže sa dostanú tam, kam bežný robot, dron ani človek nie. Doteraz sa ich úloha končila nájdením preživšieho.

Nervy hmyzu ako riadenie

Hmyz sám nevie, kam má ísť, preto ho vedie človek. Elektrické podnety sa privádzajú na elektródy pri tykadlách, takže nervy zvieraťa slúžia ako riadenie. Podobne fungovali aj skoršie pokusy, keď sa dali šváby ovládať helmou so svetlom.

Šváb záchranár
Šváb záchranár | Zdroj: news.uq.edu.au

Pri nasadzovaní postroja dostávajú šváby anestetiká. Po odobratí výbavy odchádzajú na odpočinok a žijú rovnako dlho ako ostatné šváby. Že sa elektronika a hmyz dajú spojiť užitočne, ukázali už včelárske úle.

Skoršie pokusy zašli ešte ďalej. Šváby dostali dýchací systém pod vodou, vedci im zlepšili navigáciu a vznikol aj stroj, ktorý z bežného hmyzu urobí kyborga v priebehu niekoľkých sekúnd. Nová práca na to nadväzuje a posúva otázku inam: čo ešte môže šváb v troskách urobiť okrem toho, že tam niekoho nájde.

Pribudla ihla

Aj keď záchranári vedia, kde človek je, dostať sa k nemu môže trvať hodiny až dni. Práve vtedy môže byť lekárska pomoc rozhodujúca. Vstrekovací systém je na pružine a vystreľuje ihly naplnené liekom.

Výbava sa montuje na šváby druhu Macropanesthia rhinoceros zo severovýchodnej Austrálie, najťažšie na svete. Vážia okolo 35 g a merajú zhruba 8 cm. Ani taký šváb však neunesie všetko naraz, preto vedci použili dvojicu: jeden nesie kameru a robí pozorovateľa, druhý vstrekovanie.

Šváb záchranár
Šváb záchranár | Zdroj: news.uq.edu.au

Ako dopadli testy

Vstrekovanie zblízka, teda do vzdialenosti 15 cm od cieľa, uspelo v 95 % pokusov. Celá úloha aj s navigáciou vyšla v 72 % prípadov a samotný mechanizmus dodal tekutinu asi v 90 %. Testovalo sa na silikóne a bravčovej koži, nie na ľuďoch.

Najväčším problémom bolo presné umiestnenie. Pri vstrekovaní musí hmyz chvíľu zostať nehybný, takže vedci museli vymyslieť nové spôsoby riadenia. Celé riešenie vyjde lacnejšie než návrh miniatúrneho robota s porovnateľnými schopnosťami.

Mohlo by vás zaujímať:

Do skutočných zásahov je ešte ďaleko. Štúdia zatiaľ dokazuje len to, že myšlienka je uskutočniteľná, a všetko sa odohralo v laboratóriu na náhradách ľudskej kože. Dlhodobým cieľom je celý záchranársky tím švábov, v ktorom bude mať každý svoju úlohu, teda niekto kameru, niekto lieky a niekto možno senzory.

Otvorená zostáva aj otázka, ako na takú pomoc zareagujú samotní zachraňovaní. Predstava obrovského švába, ktorý sa človeku prechádza po koži a pichne mu injekciu, je ale zrejme nepríjemná len dovtedy, kým je nablízku niekto iný. Ak je človek sám, zavalený sutinami, ani veľký šváb mu asi nebude vadiť, ak mu pomôže prežiť.

Total
0
Shares
Podobné články