Nie je to len PR. Nižšia uhlíková stopa rozhoduje o tom, či budú digitálne služby postavené na blockchaine vôbec spoločensky prijateľné, od finančných aplikácií až po herné platformy. O téme informoval portál Happy Eco News.
Prečo boli kryptomeny problémom
Najväčšia kritika smerovala na takzvaný Proof-of-Work, teda ťažbu, pri ktorej počítače nepretržite „súťažia“ o potvrdenie transakcií. V praxi to znamenalo haly plné hardvéru, vysokú spotrebu elektriny a v mnohých regiónoch aj napojenie na uhlie či plyn.
Ak bola energia lacná, ťažba sa rozbehla. Ak bola špinavá, emisie rástli spolu s počtom transakcií. A to bol presne dôvod, prečo kryptomeny narážali u samospráv, regulátorov aj veľkých firiem, ktoré si strážia klimatické záväzky.
Ťažiari sa sťahujú tam, kde je prebytok zelenej elektriny
Najviditeľnejší posun je geografický. Veľké ťažobné firmy presúvajú prevádzky do oblastí, kde majú k dispozícii geotermálnu, vodnú alebo veternú energiu, spomína sa Island, Nórsko aj vybrané časti USA.
Výsledok je citeľný aj v číslach. V roku 2025 malo podľa odhadov pochádzať 52,4 % energie použitej na globálnu ťažbu bitcoinu z obnoviteľných zdrojov, čo je výrazný skok oproti minulosti.
Zaujímavý je aj ďalší efekt: niektoré prevádzky sa zapájajú do programov riadenia odberu, teda v špičke vedia znížiť spotrebu a odľahčiť lokálnu sieť. Z ťažby, ktorá kedysi vyzerala ako neovládateľná spotreba, sa tak miestami stáva flexibilný odberateľ.
Riešenie nie je len v zásuvke, ale aj v softvéri
Prechod na zelenú elektrinu je len polovica príbehu. Druhá sa odohráva priamo v pravidlách fungovania sietí. Čoraz viac novších projektov opúšťa Proof-of-Work a prechádza na Proof-of-Stake, kde transakcie nepotvrdzujú najvýkonnejšie stroje, ale účastníci, ktorí „zamknú“ svoje tokeny.
Takéto siete nepotrebujú neustálu výpočtovú bitku, a tým pádom spotrebujú násobne menej energie. K pozitívnemu trendu sa pridáva aj lepšia efektivita hardvéru. Podľa štúdie z Cambridge sa do polovice roka 2024 znižovala emisná intenzita a rástla účinnosť zariadení.
Zelenšie blockchainy uvoľňujú ruky firmám, ktoré sa chcú technológie držať, ale nechcú si na krk zavesiť emisnú záťaž. V praxi to znamená viac priestoru pre aplikácie typu sledovanie dodávateľských reťazcov, digitálna identita či overovanie dokumentov.
Trend sa prejavuje aj v online zábave a hrách. Aj používatelia, ktorí riešia napríklad anonymné stávkovanie cez kryptomeny, čoraz viac očakávajú rýchle služby, ktoré nebudú stáť na energeticky neudržateľnej infraštruktúre. Keď takéto platformy bežia na úspornejších sieťach, klesá spotreba energie na jednu transakciu.
Kam to smeruje
Regulácie aj ekonomika tlačia rovnakým smerom: kto dokáže fungovať čistejšie, získa výhodu. Ako obnoviteľné zdroje zlacňujú, staršie siete budú pod rastúcim tlakom, aby znižovali emisie a dobiehali efektívnejšie riešenia.
Odhady hovoria, že podiel obnoviteľnej energie v ťažbe, by sa mohol do roku 2030 priblížiť k hranici 70 %. Ak sa tento trend potvrdí, kryptomeny prestanú byť symbolom bezhltej spotreby a stanú sa testom, či sa aj technologicky tvrdohlavé odvetvie vie prispôsobiť realite energetiky.
Mohlo by vás zaujímať:
- Politici chcú spomaliť klimatické opatrenia. Otepľovanie si však pauzu nedáva
- Gemini dokáže skladať hudbu: Google predstavil AI model Lyria 3
- Študenti z Pacifiku dotlačili svetový súd k verdiktu o klíme
Najväčšia zmena je možno v tom, že sa z „ťažby za každú cenu“ stáva súboj o najlacnejší a najčistejší watt. A to je pre odvetvie, ktoré dlhé roky dráždilo svet emisnými grafmi, posun, ktorý sa už nedá prehliadnuť.
