Konzervačné látky v potravinách: Na čo si dať pozor a čo je len mýtus?

Dnes nájdeme konzervačné látky v takmer každom balenom jedle – od chleba cez mliečne výrobky až po sušené ovocie.
Éčka v potravinách
Zdroj: Lenka Ivančíková

Zabezpečujú, že potraviny vydržia dlhšie čerstvé, zabránia množeniu baktérií či plesní a pomáhajú znižovať potravinový odpad. Mnohí spotrebitelia sa ich však obávajú. Je strach z konzervantov opodstatnený?

Čo sú konzervačné látky a prečo sa používajú?

Konzervačné látky (často označené ako “éčka”) sú chemické alebo prírodné zlúčeniny, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín. Zabraňujú najmä rastu mikroorganizmov a oxidácii. Patria sem napríklad:

  • Sírany (E220 – E228) – často v sušenom ovocí a víne,
  • Sorbany (E200 – E203) – najmä v pekárenských výrobkoch a syroch,
  • Benzoáty (E210 – E213) – nájdeme ich v nealko nápojoch a omáčkach,
  • Dusitany (E249 – E250) – používajú sa pri konzervácii mäsa.

Bez týchto látok by sa mnohé potraviny pokazili už počas prepravy z výroby do obchodov.

Vyprážané jedlo
Zdroj: Lenka Ivančíková

Sú konzervanty škodlivé?

Nie všetky konzervačné látky sú rovnaké. Väčšina z nich prešla testami Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ich použitie je regulované – teda je stanovené, koľko sa ich môže do jedla pridávať.

Problém nastáva pri dlhodobom a nadmernom príjme niektorých látok, najmä v prípade dusitanov, ktoré sa spájajú so vznikom nitrozamínov – potenciálne karcinogénnych zlúčenín. Ich riziko však výrazne klesá pri dodržaní odporúčaných množstiev a správnej tepelnej úprave.

Ako sa vyznať v éčkach?

Nie všetky „éčka“ sú umelé alebo škodlivé. Napríklad:

  • Kyselina askorbová (E300) je vitamín C,
  • Kyselina citrónová (E330) sa prirodzene nachádza v citrusoch,
  • Kyselina mliečna (E270) vzniká aj prirodzene pri kvasení.

Zoznam éčok nájdete na obaloch potravín – ak chcete mať prehľad, existujú aj mobilné aplikácie, ktoré rýchlo vysvetlia, o akú látku ide a aký má účinok.

Konzervácia bez chémie?

Aj výrobcovia reagujú na rastúci dopyt po „čistejších“ potravinách. Čoraz častejšie sa stretávame s označeniami ako „bez konzervantov“ alebo „čisté zloženie“. V týchto prípadoch sa trvanlivosť zabezpečuje napríklad:

  • pasterizáciou alebo sterilizáciou,
  • vákuovým balením,
  • fermentáciou (napr. jogurty, kyslá kapusta),
  • pridaním prírodných antioxidantov ako rozmarínový extrakt.

Tieto alternatívy sú šetrnejšie, ale zároveň zvyšujú nároky na skladovanie a logistiku.

Rozum a čítanie etikiet

Konzervačné látky samy o sebe nie sú zlé. Ich použitie má svoj dôvod – predĺženie trvanlivosti a bezpečnosť potravín. Dôležité je čítať zloženie, vyhýbať sa nadmernej konzumácii vysoko spracovaných výrobkov a dávať prednosť jednoduchému zloženiu. Vyvážená strava, založená najmä na čerstvých potravinách, je stále najlepšou cestou.

Total
0
Shares
Podobné články