Viac ľudí v šiestich veľkých európskych krajinách chce, aby vlády uľahčili rozšírenie klimatizácie, než aby sa prioritne snažili držať emisie nízko. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov, o ktorom píše The Guardian.
Prieskum prebehol v polovici júla vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Španielsku a začiatkom augusta v Británii. Prichádza po štyroch extrémnych vlnách horúčav, ktoré si na kontinente vyžiadali tisíce nadmerných úmrtí.
Čo ľudia od vlád naozaj chcú
Po teplotách blízko alebo nad 40 stupňov Celzia sa o zdravie svojej domácnosti bálo 30 až 52 percent opýtaných. Veľká časť ľudí si domov nedokázala dostatočne ochladiť: 27 percent v Španielsku, 41 percent vo Francúzsku a 53 percent v Nemecku.
Vo všetkých krajinách okrem Talianska uviedlo 41 až 48 percent ľudí, že povoľovanie a podpora klimatizácie má mať prednosť pred znižovaním emisií oxidu uhličitého. Opačný názor zastávalo 20 až 33 percent opýtaných.
Podpora konkrétnych opatrení je ešte vyššia. Klimatizáciu ako štandard vo všetkých nových domoch podporilo 61 až 73 percent ľudí, zjednodušenie inštalácie bez povolenia od samosprávy alebo prenajímateľa 65 až 75 percent a štátne dotácie 52 až 66 percent.
Prečo je Európa iná než Amerika
Rozdiel oproti Spojeným štátom je priepastný. Za oceánom má centrálny alebo prenosný systém 93 percent ľudí. V Európe je rozšírenie oveľa nižšie: 63 percent v Taliansku, 58 percent v Španielsku, 30 percent vo Francúzsku, 23 percent v Poľsku, 16 percent v Nemecku a len 11 percent v Británii.
Nejde pritom o odpor. Postoje sú prevažne pozitívne alebo neutrálne a výnimkou je len Francúzsko, kde je pätina ľudí naladená nepriateľsky. Hlavnou prekážkou je cena, ktorú uviedlo 51 až 75 percent ľudí bez klimatizácie. Vplyv na klímu spomenulo len 6 až 17 percent, vo Francúzsku 27 percent.
Klimatizácia rozdeľuje aj podľa peňaženky. Medzi jej majiteľmi v Taliansku, Francúzsku a Španielsku 14 až 17 percent uviedlo, že ju pre cenu nemohli používať toľko, koľko potrebovali. Ďalších 28 až 38 percent ju používalo často, museli však kvôli tomu obmedziť výdavky inde.
Účinok je pritom jednoznačný. Príjemnú teplotu doma si počas nedávnych horúčav udržalo 79 až 85 percent ľudí s klimatizáciou, no len 35 až 47 percent tých bez nej. Zároveň len 12 až 24 percent Európanov si myslí, že viac klimatizácie zníži odhodlanie ľudí riešiť klimatickú krízu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Slovensko má nový teplotný rekord. Prečo sú horúčavy čoraz extrémnejšie?
- Extrémne horúčavy na Slovensku nekončia. Úľava príde až po víkende
- Európa má potenciál nahradiť až polovicu energie z fosílnych palív za geotermálne riešenie
Prieskum zároveň ukázal, že Európania nevidia klimatizáciu ako jediné riešenie. Keď dostali otázku, čo má byť prioritou vlády, 27 až 42 percent uprednostnilo vonkajšie okenice, izoláciu a reflexné strechy pred samotným chladením, ktoré si vybralo 12 až 20 percent. Európski odborníci hovoria to isté: klimatizácia pomôže ohrozeným skupinám okamžite, dlhodobo však rozhoduje, ako sú budovy postavené a koľko tieňa okolo nich zostane. Otvorené je, či európske vlády stihnú na tento posun v náladách zareagovať skôr, než príde ďalšie extrémne leto.
