Keď americký novinár David Wallace-Wells v roku 2017 napísal, že bez ohľadu na to, ako dobre sme informovaní, stále nie sme dostatočne znepokojení, hovoril presne o dnešku. Klimatická kríza už nie je abstraktným strašiakom z učebníc. Je to prepojený kolaps systémov, ktorý práve teraz zažívame na vlastnej koži. Novinár denníka SME Jakub Filo zverejnil na svojom FB účte varovný post, ktorý stojí za zamyslenie.
Zabudnite na roztopené ľadovce kdesi na opačnom konci planéty, na stúpajúce hladiny oceánov, ktoré zaplavia vzdialené ostrovy, či na teoretické modely oteplenia o tri stupne na konci storočia. Väčšina z nás sa roku 2100 nedožije, a preto tieto varovania v našom podvedomí končili v kategórii „problém budúcnosti“. Lenže realita európskeho leta ukazuje, že budúcnosť dorazila skôr.
Klimatická kríza totiž v prvom rade znamená kaskádový kolaps viacerých systémov – prírodných aj ľudských. Nie je to lokalizovaný incident, ale dominový efekt. Akonáhle padne jedna kocka, strhne so sebou ďalšie, zdanlivo nesúvisiace segmenty našej civilizácie.
Dominový efekt horúčav a sucha
Zverejnené tohtoročné dáta z Európy naháňajú strach. Prvá rekordná vlna horúčav si len v Nemecku vyžiadala desaťtisíc obetí spojených s vysokými teplotami. Na slovenské štatistiky nadúmrtí si budeme musieť počkať, no symptómy sú zjavné všade okolo nás.
Keď po extrémnych teplotách neprichádzajú zrážky, nastupuje akútne sucho. To už dávno neničí len trávniky pred bytovkami. „Žltá tráva“ je všade okolo nás. Ohrozuje poľnohospodársku úrodu, čo sa okamžite a nekompromisne premietne do cien potravín v supermarketoch. Príroda nefunguje izolovane od ekonomiky.
| „Kľúčové európske rieky ako Dunaj, Labe či Visla hlásia historicky najnižšie prietoky. Tieto tepny, cez ktoré prúdia obilniny, stavebné materiály a palivá, prestávajú plniť svoju dopravnú funkciu.“ |
Následne prichádza paralyzácia energetiky. Rieky, ktoré vysychajú, nedokážu poskytnúť dostatok vody na chladenie jadrových elektrární. Rumunsko a Maďarsko sú už dnes nútené odstavovať časti svojich jadrových kapacít. V lepšom prípade to pocítime na účtoch za elektrinu, v tom horšom ide o priame riziko pre bezpečnosť samotných zariadení. Podľa odhadov môže tento stav trvať týždne, keďže najnižšia kulminácia riek prichádza až na začiatku septembra. Vidíme to aj na našej rieke Dunaj, tak málo vody nepamätajú ani najstarší pamätníci.
Slovenská realita: Odhryznuté z koláča ilúzií
Slovensko nie je voči tomuto kaskádovému kolapsu imúnne. Počas najväčších horúčav sme boli svedkami kolapsu elektrickej siete priamo počas operácií v nemocniciach. Chátrajúce zdravotníctvo s prehriatymi operačnými sálami nespasí dvesto klimatizácií zapojených do polstoročia starých rozvodov.
Rovnako kolabuje doprava: železničná infraštruktúra pre horúčavy a technický dlh nestíha a obmedzuje kapacity práve v čase, keď ceny palív lámu rekordy. Naše lesy sa menia pred očami, keďže smrečiny nedokážu absorbovať takýto prudký rast teplôt a masovo vymierajú.
Mohlo by vás zaujínať:
- Dobré slnečné okuliare už nemusia stáť stovky eur
- Aj keď kliknete na tlačidlo vymazať, nie vždy sa dáta skutočne vymažú
- Za nepriznané AI obrázky aj videá môžete dostať vysokú pokutu
Kríza našej vlastnej predstavivosti
Indický spisovateľ Amitav Ghosh trefne poznamenáva, že nečelíme len kríze klímy, ale predovšetkým kríze predstavivosti. Nie sme schopní predstaviť si a prijať radikálne zmeny, ktoré sú potrebné na odvrátenie úplného kolapsu. Nemusíme hneď kresliť nerealistické utópie. Úplne by stačilo, ak by sme si dokázali predstaviť fungovanie našej vlastnej spoločnosti v týchto nových, drsných podmienkach a začali urgentne odpovedať na elementárne otázky:
- Poľnohospodárstvo: Ako budeme pestovať potraviny v stave permanentného sucha? Skrytá privatizácia zavlažovacej infraštruktúry zahraničným investorom predsa nie je strategickým riešením.
- Energetika: Ako diverzifikujeme energetický sektor, keď štát nedokáže systematicky podporiť alternatívne zdroje a necháva ich napospas dezinformačným kampaniam?
- Riadenie štátu: Ako chceme adaptovať krajinu, keď kľúčové posty na ministerstve životného prostredia obsadzujú ľudia, ktorí samotnú klimatickú zmenu popierajú?
Klimatická kríza bude mať na náš každodenný život omnoho drastickejší vplyv, než si väčšina slovenskej verejnosti a politických elít pripúšťa. To, čo prežívame dnes, nie je anomália, ktorá prehrmí. Je to len veľmi mierny, úvodný odvar toho, ako bude vyzerať naša najbližšia budúcnosť. Ak nezačneme konať a predstaviť si svet inak, kaskádu kolapsu už nezastavíme.
