Nezvyčajné mrazy, spaľujúce horúčavy a čoraz menej chladných dní. Americkí pestovatelia jabĺk čelia čoraz ťažším podmienkam, ktoré ohrozujú nielen úrodu, ale aj samotnú existenciu malých fariem. Klimatická zmena si začína vyberať svoju daň, kde niektorí farmári hlásia až 40 % straty počas extrémnych výkyvov počasia. Situácia je natoľko vážna, že vedci a pestovatelia v Michigane spojili sily, aby zachránili budúcnosť celého odvetvia.
Mohlo by vás zaujímať:
- Malé mestské lesíky pomáhajú viac, ako sa očakávalo
- Keď si AI vymýšľa: Prečo dochádza k halucináciám a čo s tým môžeme robiť?
- TIP na KNIHU: Richard Powers – V korunách stromov
Jedným z nádejných riešení je návrat ku koreňom, a to doslova. Vedci skúmajú pôvodný druh jablone Malus coronaria, ktorý kedysi rástol bežne v Michigane. Táto divoká jabloň kvitne neskôr na jar, čo ju prirodzene chráni pred jarnými mrazmi. Práve túto vlastnosť chcú vedci preniesť do komerčných odrôd, ktoré by tak mohli lepšie odolávať výkyvom počasia. Nájsť tieto stromy však nie je jednoduché. Mnohé miesta, kde kedysi rástli, dnes pokrývajú parkoviská a obchodné centrá.
Existuje viacero riešení
Zmeny už dnes pociťujú aj farmári. V štáte Washington stratila farmárka polovicu úrody obľúbenej odrody Honeycrisp pre poškodenie od slnka. Aj keď investovala vyše 50-tisíc dolárov do ochranných sietí, priznáva, že ide len o dočasné riešenie a vysoké náklady ohrozujú prežitie jej farmy. Riešení je viacero. V Európe a Južnej Kórei testujú špeciálne solárne panely, ktoré chránia ovocie pred krúpami a prehriatím a zároveň pomáhajú šetriť vodu.
Vedci v USA skúšajú vyhrievané autonómne vozidlá či nové odrody jabĺk odolné voči teplu. No vyšľachtenie novej odrody trvá roky. Každý strom potrebuje 4 až 5 rokov, kým prinesie prvé plody. Záchrana divokých jabloní preto naberá nový význam. Ich genetická výbava môže byť kľúčom k prežitiu odvetvia, ktoré dnes zamestnáva vyše 100-tisíc ľudí a prináša 5 miliárd dolárov ročne. Ochrana týchto pôvodných druhov môže rozhodnúť o tom, aké jablká budeme jesť v budúcnosti a či ich vôbec budeme mať.
Zdroj: HappyEcoNews
