Vedci zistili, že bežné hrdzavo sfarbené minerály zo skupiny oxidov železa vedia uzamknúť organický uhlík na roky až desaťročia a niekedy aj dlhšie. Pre klímu je to dôležité, pretože uhlík, ktorý zostane pod zemou, sa nepremení na CO₂ v atmosfére. O téme informoval portál Happy Eco News.
Čo sa s uhlíkom v pôde deje v praxi
Keď do pôdy padne lístie, odumreté korene alebo zvyšky rastlín, mikroorganizmy sa do nich pustia rýchlo. Pri rozklade pritom uvoľňujú oxid uhličitý. Ide o prirodzený proces, ktorý však pri otepľovaní planéty hrá čoraz väčšiu rolu.
Nie všade sa však organická hmota rozkladá rovnako. V niektorých pôdach akoby uhlík „mizol“ pomalšie. Práve tu nastupujú oxidy železa, ktoré mnohým pôdam dávajú typickú červenohnedú farbu.
Hrdzavé minerály fungujú ako mikroskopický trezor
Oxidy železa majú na povrchu elektrické náboje: kladné aj záporné. To z nich robí výborné magnety na organické zlúčeniny, ktoré vznikajú z rastlín, mikróbov a rozkladajúcej sa biomasy.
Keď sa molekuly uhlíka prichytia na takýto povrch, nejde len o voľné prilepenie. Vznikajú viaceré typy väzieb naraz: jednak priťahovanie nábojov, jednak pevnejšie chemické väzby. Výsledok je jednoduchý, mikróby sa k uhlíku dostávajú oveľa ťažšie a rozklad sa výrazne spomalí.
Prečo na tom záleží pre klímu aj poľnohospodárstvo
Pôdy sú jedným z najväčších zásobníkov uhlíka na planéte. Celkovo ho držia viac než atmosféra a všetka vegetácia dokopy. Ak sa časť tohto uhlíka uvoľní, klíma sa oteplí rýchlejšie. Ak sa naopak podarí uhlík v pôde udržať, príroda má v rukách silnú brzdu.
Zistenie zároveň pomáha vysvetliť, prečo sú niektoré pôdy lepšie úložiská než iné. Tie bohaté na oxidy železa môžu fungovať ako účinnejšie zachytávače uhlíka, pretože ponúkajú viac povrchu, na ktorý sa organické látky naviažu.
Čo s tým môže urobiť človek
Minerály síce nevytvoríme zo dňa na deň, ale vieme ovplyvniť, či sa väzby medzi uhlíkom a pôdou udržia. Intenzívne obrábanie, erózia a degradácia pôdy rozbíjajú štruktúru, v ktorej sa tieto „trezory“ tvoria.
Naopak, postupy, ktoré pôdu menej narúšajú, môžu pomôcť, aby uhlík zostával pod zemou dlhšie. V praxi sa najčastejšie spomínajú:
- obmedzenie hlbokého obrábania a častého preorávania
- postupy regeneratívneho hospodárenia, ktoré chránia pôdnu štruktúru
- opatrenia proti erózii a strate ornice
Mohlo by vás zaujímať:
- V Chile vznikajú nové národné parky. Často ich dostanú pomocou darovania
- Jedna aplikácia namiesto troch: OpenAI plánuje zjednotiť svoje AI nástroje
- ChatGPT ako nástroj politikov? Aktivisti vyzývajú na jeho bojkot
Ak budeme pôdu ďalej vyčerpávať, prídeme nielen o úrodu, ale aj o jej schopnosť držať uhlík na uzde. A práve v tom je pointa: niektoré z najlacnejších klimatických opatrení sa začínajú tým, že prestaneme ničiť to, čo už funguje.
