Nórska spoločnosť Yara spustila v holandskom Sluiskile najväčšie priemyselné zariadenie na zachytávanie oxidu uhličitého v Európe. Podľa New Atlas odchytí 800-tisíc ton oxidu uhličitého ročne a lode ich odvezú pod morské dno pri nórskom pobreží.
Závod v Sluiskile je najväčšou európskou výrobňou amoniaku a hnojív, a práve z výroby amoniaku pochádza plyn, ktorý nová jednotka zachytáva. Slávnostné otvorenie sa konalo 7. septembra 2026 za účasti nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho, holandského premiéra Roba Jettena a európskeho komisára pre klímu Wopkeho Hoekstru. Takáto zostava hostí naznačuje, ako veľmi obe vlády na projekt stavajú.
Cesta uhlíka vedie z Holandska do Nórska
Zachytený oxid uhličitý sa najprv skvapalní a dočasne uloží priamo v areáli závodu. Odtiaľ ho preberajú lode spoločnosti Northern Lights a vezú do nórskeho Øygardenu. Tam putuje do geologickej vrstvy 2 600 metrov pod morským dnom, kde má podľa projektu zostať natrvalo, teda bez toho, aby sa vrátil do atmosféry.
Práve na tomto spojení stojí hlavné tvrdenie projektu. Ako uvádza Yara, v Európe tak vznikol prvý ucelený cezhraničný reťazec, ktorý spája zachytenie, prepravu aj trvalé uloženie uhlíka do jedného funkčného celku. Zmluva medzi oboma firmami, z ktorej dnešná prevádzka vzišla, bola podpísaná v roku 2023.
Osemsto tisíc ton znie veľa, v mierke je to málo
Zachytené množstvo predstavuje polovicu percenta ročných holandských emisií skleníkových plynov. Pre porovnanie, svetové emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív mali za rok 2025 podľa odhadu Global Carbon Budget presiahnuť 42 miliárd ton. Jeden závod teda celkovú bilanciu nezmení a ani sa o to nesnaží.
Zariadenie nie je ani svetovým technologickým maximom. Pri uhoľnej elektrárni Zhengning v čínskej provincii Kan-su beží projekt Huaneng Longdong, ktorý zo spalín zachytí 1,5 milióna ton ročne. Európske prvenstvo sa teda týka priemyselnej výroby, nie energetiky, a rozdiel medzi oboma projektmi je v tom, odkiaľ plyn pochádza.
Zmysel celej stavby leží inde než v jedinom čísle. Zachytávanie a ukladanie uhlíka mieri predovšetkým na cement, oceľ, chémiu a výrobu hnojív, teda na odvetvia, ktoré sa dekarbonizujú ťažko. Pre Yaru má projekt navyše priamy účtovný efekt, pretože zachytené množstvo sa vyhne uhlíkovému zdaneniu.
Mohlo by vás zaujímať:
- Prelom v znižovaní nákladov na zachytávanie uhlíka: Palivá z CO₂ lacnejšie než ropné produkty
- Jazda podľa predpisov šetrí emisie aj peniaze. Stojí len 54 sekúnd navyše
- Predaj starého telefónu ušetrí viac uhlíka než jeho recyklácia
Kapacita nórskeho úložiska ešte porastie
Northern Lights má dnes vybudovanú úložnú kapacitu 1,5 milióna ton oxidu uhličitého ročne a rozširuje ju na 5 miliónov ton. Dôvodom je rastúci dopyt európskych priemyselných podnikov, ktoré riešia, kam s uhlíkom, keď ho z výroby dostanú von. Bez spoločnej infraštruktúry by si ju každý závod musel stavať sám.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa reťazec udrží aj ekonomicky. Yara počíta s tým, že projekt uloží približne 12 miliónov ton oxidu uhličitého počas pätnástich rokov, sama to však podmieňuje zachovaním rámcových podmienok. Inak povedané, celé to stojí na tom, či sa uhlík oplatí platiť a ukladať aj o desať rokov. Sledovať sa preto oplatí skôr vývoj ceny emisných povoleniek než samotné zariadenie v Sluiskile.
