Geotermálna energia v Európe bola dlhé roky považovaná skôr za okrajové riešenie, typické najmä pre krajiny ako Island či Taliansko. Dôvod bol jednoduchý. Vyžadovala špecifické geologické podmienky, kde sa kombinovalo vysoké teplo a priepustné horniny. Nové technológie však tento limit postupne odstraňujú.
Zlom prináša najmä technológia v angličtine označovaná ako „Enhanced Geothermal Systems“. Tá umožňuje vŕtať hlboko do zemskej kôry a umelo vytvárať prúdenie vody v horúcich horninách. Vďaka tomu už nie je nutné spoliehať sa len na prirodzene vhodné lokality. Moderné vrty dosahujú hĺbku až osem kilometrov.
Podľa analýz by tak Európa mohla využiť až 43 gigawattov nového výkonu za konkurencieschopné ceny. To predstavuje približne 301 terawatthodín elektriny ročne, čo je asi 42 % dnešnej výroby z uhlia a plynu. Takýto podiel by výrazne znížil emisie aj závislosť od dovozu palív.
Veľkou výhodou geotermálnej energie je jej stabilita
Na rozdiel od solárnych a veterných zdrojov funguje nepretržite bez ohľadu na počasie. Práve táto vlastnosť je čoraz dôležitejšia napríklad pre dátové centrá, ktorých spotreba energie rýchlo rastie a vyžaduje spoľahlivý zdroj elektriny.
Mohlo by vás zaujímať:
- Netflix spája sily s Benom Affleckom. Zamerali sa na umelú inteligenciu
- Pod zemou je neviditeľná sieť, ktorá vyživuje krajinu
- Zem sa prehrieva ako smartfón: Dá sa ešte zastaviť jej prehrievanie?
Významnú úlohu zohrávajú aj náklady. Vďaka skúsenostiam z ropného a plynárenského priemyslu sa vŕtanie výrazne zlacnilo. Geotermálne elektrárne navyše nepotrebujú palivo, takže nie sú citlivé na výkyvy cien energií. To prináša dlhodobú stabilitu pre štáty aj energetické firmy.
Napriek veľkému potenciálu však rozvoj brzdia pomalé povoľovacie procesy a vysoké počiatočné riziko. Európa síce pripravuje legislatívne aj strategické plány, no rozhodujúce bude ich reálne zavedenie do praxe. Ak sa to podarí, geotermálna energia môže zohrávať výrazne väčšiu úlohu než doteraz.
Zdroj: HappyEcoNews
